obdobia ho prenasledujú výčitky. Tak to bolo v uplynulej hokejovej prvoligovej sezóne aj s Ľudomilom Ondovom, ktorý strávil dva posledné mesiace v prešovskom tíme. Teraz už zarezáva v materskom klube HK VTJ Spišská Nová Ves, s ktorým sa dohodol na ročnej zmluve s ročnou opciou.

"Či som sa rozhodol dobre alebo nie, pokiaľ ide odchod do Prešova, o tom sa ťažko hovorí. Záujem predstaviteľov tohto tímu bol, tak som privolil. Zohralo tam rolu veľa okolností. Prišiel som do Prešova a tam sa to vyvinulo z môjho pohľadu nie príliš dobre. Hokej je taký raz sa ti darí, inokedy nie," rozhovoril sa tento subtílny, ale šikovný hráč. Mimochodom, hoci sa pohybuje na ľade dosť rokov, bolo to prvý raz (s výnimkou vojenčiny v Topoľčanoch), čo zmenil dres. "Možno aj to negatívne na mňa doľahlo." Hoci Ondov prišiel do HK VTJ Farmakol ako útočník, v Šariši sa dostal do obrany. S tým sa dosť ťažko vyrovnával, na jeho hre sa to odrazilo. Hoci na druhej strane jemu by nemalo toto robiť problém, veď je o ňom známe, že patrí medzi univerzálnych hokejistov, ktorí si vedia zastať miesto v obrane aj útoku. "Tréner Šterbák vedel, že som predtým bol viac v ofenzíve, no rozhodol sa inak, asi ma v defenzíve viac potreboval. Mne to ale nesedelo, nie je jednoduché z jedného dňa na druhý preorientovať sa. Na to som doplatil, herne mi to vôbec nešlo, nebol som so sebou spokojný."

Ľuda partia, ktorú načas opustil, prijala dobre. Pozná všetkých chlapcov, podmienky sú zatiaľ dobré a všetko nasvedčuje tomu, že i on by mal byť jedným z ťahúňov celku. V súčasnosti naskakuje na ľad tiež v útoku, nemá ustálený trojzáprah, strieda partnerov. Mimochodom, kormidelník Vladimír Klinga bol kedysi jeho spoluhráčom. "Hoci si s Vladom tykám, môj vzťah je založený na rešpekte a autorite: on je tréner a ja hráč, hoci kamarátstvo medzi nami je." Ako je známe, pred časom mal Ľudo vážny úraz, keď ho hokejka protihráča trafila nechtiac do oka. Vtedy to dokonca vyzeralo tak, že je koniec jeho kariéry. Pozviechal sa a hneď ako to bolo možné, začal naháňať znovu puk. "Už sa môj zdravotný stav ustálil na rovnakom bode a nevnímam to ako hendikep. Viem, že postihnuté oko nebude nikdy ako predtým, ale to mi nebráni pri športe. Nesnažím sa na to, čo sa mi prihodilo, myslieť. Hokej je tvrdý a keby som si úraz stále pripúšťal, oživoval, nemohol by som si obúvať korčule. " Ľ. Ondov sa nádeja, že spišskonovoveský celok naplní ambície a želania priaznivcov, mal by patriť medzi špičku v prvoligovom pelotóne. On chce urobiť pre to maximum. Aj preto, aby dokázal, že to vie, hoci prešovská anabáza nebola v žiadnom prípade príjemná.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.