arbitri, tak aj funkcionári vari od Kútov až po Čiernu nad Tisou. Jednak preto, že vari dve desaťročia bol predsedom komisie mládeže v bratislavskom Slovane ChZJD, ale aj preto, že cestoval často ako delegát na zápasy od najvyššej súťaže až po tie, ktoré mal pod strechou najvyšší slovenský futbalový orgán.
Hoci bol skúseným odborníkom, prihodila sa mu pod banskobystrickým Urpínom nepríjemná vec. Ako delegát sledoval ligové stretnutie Dukly s pražskou Slaviou. Všetko išlo ako po masle, pretože Petráš, ktorý v tom čase druhý rok vojenčil v drese nováčika, vyhrával so spoluhráčmi nad zošívanými 4:0. Tesne pred koncom stretnutia nadšený domáci tréner Jiras opojený veľkým náskokom išiel striedať hráča. Delegát Holota z tribúny kričal smerom k domácej striedačke "čo blbnete, veď ste už dvoch hráčov vystriedali..." Nik si nevšimol toto varovanie, ale chcel zabrániť striedaniu. Kým sa však sám dostal z hlavnej tribúny k hracej ploche, tretí duklista bol na ihrisku. Keďže v tých časoch mohlo každé mužstvo striedať iba dvoch hráčov, Slavii tento kiks domácich prišiel vhod. Podali protest, ktorý aj vyhrali, takže B. Bystrici odrátala športovo-technická komisia FZ ÚV ČSZTV po skončení súťaže dva body. A práve tie pripravili Duklu o najvyššiu súťaž. Bolo to teda príliš drahé striedanie, na čo doplatil aj Jiras pretože prišiel o trénerský post. A delegát, ktorému hmotnosť nebolo hodno závidieť, si len poťažkal, ako si s ním Bystričania zacvičili.
Futbal však vyškolil z pána Holotu aj tlačiarenského metera. Týždenník Tip uverejňoval totiž delegácie rozhodcov na zápasy slovenských súťaži. Sľúbený materiál dodal vždy načas, ale ako to už býva aj v súčasnosti život prináša i zmeny. Nuž, a bolo ich treba ešte nejakým spôsobom zachytiť. Lenže v tých časoch tlačiareň trvala na presných uzávierkach, odovzdávať či prerábať niečo po čase znamenalo porušiť nepísaný zákon. Keďže Tip tlačili v pondelok po vytlačení ostatných denníkov, vo večerných hodinách sme chodievali pozrieť signálne výtlačky. A raz sme prichytili pána Holotu, ako vymieňa olovené riadky vo svojej úradnej správe. Až vtedy sme sa dozvedeli, že to tak už dlhší čas po dohode s meterom a sadzačmi robil za nejakú pozornosť. Zrejme sa mu táto šichta navyše vyplatila, lebo sotva by ju bol robil za modré oči. Mal však zmysel aj pre humor. Keď sme ho podpichovali, že by mal v nedeľu radšej sedieť doma a vyhýbať sa všelijakým stresom, pohotovo odvetil: "To nemôžem. Keď som v Bratislave, zjem na obed celé kurča sám. Takto manželke stačí kúpiť jedno, ktoré bohato stačí, a ja sa už o seba nejako postarám." Bol to obľúbený človek, v ktorého ére vládli vo futbale na všetkých úrovniach priateľskejšie vzťahy. O tie sa určite zaslúžil aj on, veď futbal a dobrú stravu miloval nadovšetko. A takí ľudia vraj nemôžu byť zlí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
