Jazz Family, rozohriala skrehnuté košické publikum, dosýta ho roztlieskala, aby ho nakoniec s prvými kvapkami dažďa "nasilu" poslala domov. Fenomenálny slovenský džezmen svetového formátu nám predstavil svoju novú rodinku - nádejných mladých muzikantov Martina Ďurdinu (trúbka, krídlovka) a Ľubomíra Šrámka (klavír), skvelého Róberta Ragana (kontrabas), poľského džezmena Jareka Smjetanu (gitara, spev) a divákmi milovanú Moniku Trotz (spev) z Rakúska.
Pod organizátorskou hlavičkou Cassovia Jazz sa týto umelci prezentovali skutočnou kvalitou, ich pripravenosť a zohratosť bola jedinečná. Od "Doda" Šošoku sa ani nič iné očakávať nedalo. Opäť potvrdil, že je nielen virtuózom v hre na bicích nástrojoch, ale aj umelcom vo výbere svojich "priateľov" spoluhráčov. Publikum sa rozcitlivelo pri skladbách o láske a slobode, neskôr so smutným úsmevom privítalo blues o "Dodovej" zranenej nohe a pomedzi to rozdávalo umelcom nadšený potlesk pri ich úžasných inštrumentálnych sólach. Bola to dokonalá zmes tých najkrajších ľudských pocitov, a presne o ľudskosti a pocitoch je aj samotný džez.
Počasie vás neprivítalo najlepšie. Čo však hovoríte na košické publikum?
- Ja si košického diváka cením, pretože tu cítiť kultúru a históriu dobrej hudby i džezu. Odtiaľto pochádza veľa dobrých muzikantov, mojich priateľov. Spomeniem aspoň nebohého Ďurka Sabadoša, Gejzu Sabadoša a mohol by som spomenúť mnohých ďalších. Boli to všetko veľmi dobrí muzikanti. Džez sa tu hrával ešte v šesťdesiatych, neskôr v sedemdesiatych rokoch, takže tu existuje silné džezové zázemie a dokonca v súčasnosti aj džezový festival.
Dá sa povedať, že na Slovensku je ešte stále citlivé džezové publikum?
- Zrejme áno. V poslednom čase chodia na moje koncerty najmä mladí ľudia. Myslím si, že to je zázrak, je to fantastické.
Zdá sa mi, že aj vy ako hudobník sa snažíte vytvárať kontinuitu medzi vami a vašimi mladými spoluhráčmi. Dokázal ich džez nadchnúť tak, ako kedysi vás?
- Ale áno, isteže. Máme na Slovensku zopár talentov. Aj teraz som predstavil mladšiu generáciu hudobníkov - Ľuba Šrámka, Maťa Ďurdinu. Potom je tu Radko Tariška a zopár ďalších talentovaných mladých ľudí, ktorým som nielen ochotný pomôcť, ale aj ich pozvať a prijať do nejakých medzinárodných projektov. Myslím si, že tak to je v pohode a tak to má byť. Keď som bol mladý, tiež som si mohol zahrať a tiež ma medzi seba pustili tí starší "džezoví kozáci". Takže ja tento môj dlh tak trošičku vraciam. Ten, kto džez úprimne miluje, má u mňa absolútne vždy otvorené dvere.
Vstúpili sme do nového milénia. Pokúste sa definovať miesto džezu v tejto dobe konzumnosti a komercie.
- Džez má a aj bude mať v 21. storočí svoje miesto. Ja som v tomto veľký optimista. Samozrejme, nebude to väčšinový žáner určený pre masy, ale vždy sa nájdu ľudia a mladí ľudia, ktorí budú mať džez radi, ktorým džez niečo dá a pomôže im aj v ich osobnom živote. Džez je obrovským fenoménom hudby, ktorý prežije ďalšie storočia.
Tak ako všetko aj džez sa vyvíja. Kam smeruje?
- Džez sa v podstate vždy niekam hýbe a vždy sa rozvíja rôznymi smermi s tým, že ten základ je daný a nemôže sa meniť. Ďalší vývoj vždy prinesie doba a aj technika v rámci elektroniky určite zohráva svoju úlohu.
Váš pohľad na prenikanie elektronickej hudby do džezu?
- Nie som nadšencom elektroniky v džeze, som skôr za akustický džez. Tieto experimenty tu už boli, no vždy sa vrátili späť k akustike koncertnému klavíru, kontrabasu, k bicím nástrojom, dychovým nástrojom a pod. Veľmi veľa elektroniky v džeze pre mňa znamená, že to už nie je ten pravý džez, ale to už je niečo trošičku iné.
Ako vznikala spolupráca s vašou džezovou rodinou?
- Ja som si to vymyslel pre seba a mojich priateľov a dal som dokopy tento projekt. Je to dosť náročné pospájať ľudí tak, aby ten stroj fungoval, aby všetky kolieska zapadali. Zatiaľ mi však pánbožko pomáha, darí sa nám doma a aj na veľkých medzinárodných podujatiach. Teraz máme umelecké turné, koncerty na Slovensku. Potom sa rozídeme a zase sa niekedy stretneme a možno aj v inej konštelácii. Takto to stále funguje.
Autor: Dušan Tokarčík
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
