Otázka:
Napriek právoplatnému súdnemu rozhodnutiu mi môj dlžník nezaplatil prisúdenú pohľadávku. Tvrdí, že peniaze nemá, ale ja viem, že má komfortne drahým nábytkom zariadený byt. Ako mám postupovať pri návrhu na exekúciu predajom veci z bytu povinného?
Zn.: Čo nemôže exekútor zobrať?
Odpoveď:
V návrhu na vykonanie exekúcie predajom hnuteľných vecí môže oprávnený presne vymenovať konkrétne veci povinného, ktoré navrhuje predať a uvedie miesto, kde sa nachádzajú. Z takéhoto zoznamu treba vynechať veci, ktoré exekúcii nepodliehajú. Sú to veci, ktoré povinný nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie hmotných potrieb svojich a svojej rodiny, alebo na plnenie svojich pracovných úloh, čo svoje podnikanie. Konkrétne z exekúcie sú vylúčené najmä bežné súčasti odevov, obvyklé vybavenie domácnosti nábytok, práčka, chladnička, televízor, rádio, potraviny atď. Ďalej predmety osobnej povahy, napr. snubné prsteň, zdravotnícke potreby a iné veci, ktoré povinný potrebuje vzhľadom na svoju chorobu alebo telesnú chybu, a hotové peniaze do 3 000 Sk.
Ak oprávnenému nie sú známe hnuteľné veci povinného, stačí, ak navrhne nariadenie exekúcie predajom hnuteľných vecí len všeobecne, bez konkrétneho určenia. Ak sa oprávnený obáva, že by zo strany povinného alebo tretej osoby mohlo dôjsť k odstráneniu, poškodeniu, alebo zničeniu vecí, ktoré boli pojaté do súpisu, môže navrhnúť ich vhodné zabezpečenie. Ak si však takéto zabezpečenie vyžiada trovy, musí na ne oprávnený zložiť preddavok.
Odkazy:
Zn.: Neposkytnutie pomoci a vydedenie
Neposkytnutie pomoci v chorobe a starobe je jedným z dôvodov vydedenia taxatívne vypočítaných v § 469a Občianskeho zákonníka. Poručiteľ môže z tohoto dôvodu potomka vydediť vtedy, ak takúto pomoc skutočne potreboval a vydedený potomok mu objektívne mohol potrebnú pomoc poskytnúť. Tento dôvod nebude daný, ak poručiteľ zásadne odmietol prijať akúkoľvek pomoc zo strany vydedeného dediča a ani vtedy, ak vydedenému dedičovi v poskytnutí pomoci bránili objektívne dôležité prekážky.
Zn.: Termín vyplatenia mzdy
Zákon o mzde ustanovuje povinnosť vyplatiť mzdu za príslušný mesiac najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Povinnosť poskytovať mzdu zamestnancom v dvoch termínoch formou tzv. zálohy a výplaty mzdy už v súčasnosti neustanovujú žiadne všeobecne záväzné právne predpisy. Zákon o mzde však dáva možnosť zamestnávateľom poskytovať mzdu aj v dvoch častiach. V pracovnej alebo kolektívnej zmluve je možné dohodnúť miesto a čas výplaty mzdy. Dohodnutie času výplaty znamená okrem iného dohodnúť aj viac termínov výplaty mzdy, napr. v štyroch (každý týždeň).
Zn.: Dospelý syn a výživné
Výživné plnoletého dieťaťa voči rodičovi súd upraví len na návrh oprávneného. Výživné možno priznať iba odo dňa súdneho konania, t. j. od dôjdenia návrhu na súd, teda nie aj tri roky spätne, ako je to u maloletých detí. Vyživovacia povinnosť rodičov deťom trvá do toho času, pokiaľ nie sú schopné samy sa živiť. Veková hranica 18 rokov dieťaťa preto sama o sebe nemá z hľadiska trvania vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu osobitný význam. Významná je skôr z procesného hľadiska, pretože do plnoletosti dieťaťa možno začať konanie na súde aj bez návrhu, zatiaľ čo po dosiahnutí plnoletosti len na návrh oprávneného. Kritériá pre určenie výšky výživného sú stanovené odôvodnenými potrebami oprávneného dieťaťa a schopnosťami a možnosťami povinného rodiča.
Autor: Pavol KISS
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.