niektoré fakty, ktoré ostali dodnes nevysvetlené. Okolo katastrofy Titaniku zostalo dodnes mnoho nejasností, ktoré dávajú podnet pre diskusiu. Vážení čitatelia, pokúsime sa vám priblížiť názory, ktoré sa v médiách objavujú iba málokedy. Názory, ktoré prezentujeme nie sú vedecky podložené ani dokázané. Každý si môže nájsť svoje vysvetlenie, treba pritom rešpektovať aj názory iných. Vedcom aj nevedcom potopenie Titaniku dodnes vŕta v hlave. Na jej palube zahynulo 1513 ľudí, čím sa zapísala do dejín medzi najväčšie katastrofy.
Skôr než sa dostaneme ku samotnej katastrofe, pripomeňme si základné konštrukčné parametre lode. Titanik patril do kategórie najluxusnejších lodí. Plavidlo malo dĺžku dvestosedemdesiat metrov, šírku dvadsaťosem metrov. Titanik sa mohol pohybovať rýchlosťou 40,7 km/h, loď poháňali dva parné stroje a turbíny so spoločným výkonom päťdesiatjedentisíc konských síl. V rýchlosti si zrekapitulujme, že ako došlo ku katastrofe. Na svoju prvú plavbu sa vydal 10. apríla 1912 po trase Southapton- Cherbourg- NewYork, parník vyplával pod vedením kapitána Smitha. Kapitán mal dvoch dvôstojníkov Murdocha a Lightollera. Tu sa začal písať krutý osud parníka, ktorý sa svojím luxusom vyrovnal hotelu Ritz.
Večer 14. apríla 1912 sa Titanik na pozícii štyridsaťjeden stupňov štyridsaťšesť minút severnej šírky a päťdesiat stupňov štrnásť minút západnej šírky sa stretol s ľadovcom. Je to oficiálne stanovisko, ktoré sa zapísalo do povedomia ľudí. Nadšenci, ktorí sa hĺbšie zaoberajú problematikou Titaniku otvárajú ďalšie a stále zaujímavejšie otázky okolo katastrofy. Ako prvá sa otvára otázka cieleného potopenia Titaniku. Na lodi sa nachádzalo päťdesiatsedem veľmi dôležitých osôb vtedajšieho politického, spoločenského a obchodného života. Medzi nimi bol poradca prezidenta USA Tafta, prezident White Star Line a konštruktér Titaniku v jednej osobe T. Andrews. Medzi pasažiermi bol aj slávny britský novinár Wiliam I. Stead a milionárka z Montany Molly Brownová.
Do roku 1986 sa podľa oficiálneho stanoviska tvrdilo, že značnú vinu na katastrofe nesie prvý dôstojník W. Murdoch. Dal príkaz kormidlo vľavo, pred rozkazom spätný chod. Ak by bola loď narazila na ľadovec čelne, tak by sa bolo zničilo iba niekoľko vodotesných komôr. Výzkumy profesora Ballarda ukázali niečo celkom iné. Podľa profesora vrak nemá rozrezaný trup, čo oponuje oficiálnemu stanovisku. Profesor objavil šesť otvorov, ktoré vyzerajú tak, ako keby došlo k výbuchu vo vnútri trupu. Čo mohlo vybuchnúť na Titaniku? K výbuchu mohlo dôjsť vplyvom nárazu, čo nemôžeme vylúčiť. Mohli vybuchnúť predné kotle, ale prečo, dôsledkom čoho? Možno plášte kotlov nevydržali studenú vodu Labradorského prúdu a plášte kotlov praskli vplyvom termického pnutia. Vysvetlení by sa našlo mnoho...
Musíme si položiť otázku, či skutočne katastrofu spôsobil ľadovec. Tejto teórii protirečí to, že cestujúci ani posádka nepocítili žiaden náraz. Zrazil sa Titanik skutočne s ľadovcom? Táto otázka nie je dodnes jednoznačne objasnená. Poďme sa teraz pozrieť na niektoré ďalšie neobjasnené skutočnosti, lebo je ich mnoho. Dlhé roky podľa oficiálneho stanoviska najbližšou loďou bol parník Californian. Okrem Californianu plávali v tejto oblasti aj lode Paula, Mt. Temple, Almerian, President Lincoln. Vo väčšej vzdialenosti boli: Carpathia, Frankfurt, Olympic, Baltic. Mohlo dôjsť ku zrážke Titaniku s ďalšou loďou, nie s ľadovcom? Prtedpokladá sa, že medzi Titanikom a Californianom sa nachádzala ešte jedna neznáma loď. Obe lode považovali neznámu loď za tú druhú. V roku 1968 Americká spoločnosť kapitánov obchodných lodí rehabilitovala kapitána Californiana. Neznámu loď pozoroval Californian v čase 22.25, pozorovaná loď záhadne zmizla dvadsať minút po potopení Titaniku. Do 23.40 sa neznáma loď pohybovala zo severovýchodu na juhozápad, chviľku stála na mieste a potom sa otočila o stoosemdesiat stupňov. Chovala sa čudne, v čase 2.05 sa vydala juhozápadne- smerom k ľadovcom a približne za pol hodiny sa stala neviditeľnou. Táto loď pravdepodobne dobre videla, čo sa stalo na Titaniku, prečo nepomohla? Bola práve táto tajomná loď, ktorú pozorovali strážnici Californianu a Titaniku príčinou nešťastia.
O Titaniku sa tvrdilo, že je nepotopitelná. Jedno je však isté, že Titanik sa potopil 14. apríla 1912, dvadsať minút pred polnocou. Po tragédii sa zvýšila bezpečnosť plavby po oceánoch. Niektoré okolnosti okolo katastrofy zostali dodnes neobjasnené a pravdepodobne ešte dlho ostanú tajomstvom. O tejto katastrofe sa už popísalo mnoho, vošla do literatúry, poézie a filmu. Odpoveď na mnoho nevysvetlených otázok leží v hĺbke 3810 metrov. Raz sa možno vedcom podarí podrobnejšie preskúmať vrak lode. Možno raz veda odhalí, že príčina katastrofy bola celkom iná, ako ju poznáme dnes. Alebo nie?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
