Boží hrob z rúk neveriacich. Mnoho z nich však prichádzalo na Východ neozbrojených a stávali sa ľahkou korisťou tureckých lúpežníkov. Rád templárov, ktorý založil v roku 1118 rytier Hugo z Paynsu, vznikol na ochranu pútnikov smerujúcich do Jeruzalema. Templári nosili biely plášť s červeným krížom a riadili sa vlastnými rádovými prikázaniami. Popri tradičných sľuboch chudoby, čistoty a poslušnosti museli prisahať, že budú do smrti prenasledovať neveriacich, postavia sa aj proti trojnásobne silnejšiemu nepriateľovi a nedajú sa zajať, pretože regule rádu zakazovali platiť za svojich členov výkupné. Templári boli nezávislí od kráľovskej moci i cirkevnej hierarchie, podliehali iba pápežovi. Hoci člen rádu musel dodržiavať sľub chudoby, templári ako organizácia začali nadobúdať postupne stále väčší majetok. Okrem panstiev vo Francúzsku, Anglicku i v Oriente, vlastnili aj celú mestskú štvrť v Paríži, nazývanú Templ a spravovali štátny poklad anglického a francúzskeho kráľa. Za určitý poplatok požičiavali peniaze mnohým európskych panovníkom a tým získavali aj značný politický vplyv. Toto nesmierne bohatstvo sa nakoniec stalo príčinou ich zániku. Po skončení križiackych výprav (v roku 1291) sa začala spochybňovať existencia templárskeho rádu. Rôzne výhrady voči nim využil francúzsky kráľ Filip IV. a obvinil ich z kacírstva, modlárstva a uctievania diabla. Hlavnou príčinou týchto vykonštruovaných obvinení bola skutočnosť, že Filip dlhoval rádu obrovskú sumu peňazí. Nielenže nemohol dlh splatiť, naopak, potreboval ešte viac, pretože práve viedol nákladné vojny proti Flámsku a Akvitánii. Filipovi vojaci 13. októbra 1307 pochytali, a na kráľov rozkaz uväznili asi 2000 francúzskych templárov. Na mučidlách sa mnoho členov rádu "priznalo" k znesväcovaniu kríža, odmietaniu sviatostí i k tomu, že majú homosexuálne vzťahy. Veľmajster templárov - Jacques de Molay - ktorý bol Filipovým priateľom a krstným otcom jeho dcéry, prerušil v roku 1313 niekoľkoročné mlčanie na protest proti obvineniam a ujal sa obrany rádu, no už bolo neskoro. Väčšina zajatých rytierov skončila na hranici a pápež Klement V. pridelil majetok templárov (s výnimkou panstiev na Pyrenejskom polostrove) kokurenčnému rádu johanitov. Kardinálska komisia síce po rovnako vynútenom priznaní z kacírstva vymerala de Molayovi "len" doživotné väzenie, no Filip pohrdol jej rozhodnutím a 14. marca 1314 ho dal zaživa upáliť. Svojimi poslednými slovami vyzýval veľmajster kráľa i pápeža, aby sa s ním do roka a do dňa stretli pred božou súdnou stolicou. Klement bol do mesiaca mŕtvy a Filip skonal v tom istom roku asi na následky mozgovej mŕtvice.
Autor: mk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
