vtedy, keď búrka vyvrátila dub. Objavený materiál bol nazvaný "plumbago" imitácia olova (názov grafit mu dal až v roku 1779 švédsky chemik K. W. Scheele z gréckeho názvu pre písanie). Miestni pastieri využívali tuhu k označovaniu svojich stád. Tuha však veľmi špinila. Preto bola rozrezávaná na štvorcové dočtičky a obväzovaná povrázkom alebo zapúzdrená drevom. Prvé ručne vyrábané ceruzky v tvare akom ich poznáme dnes, boli "Crayons d'Angleterre" práve z borrowdalskej tuhy.
V roku 1662 otvoril v Norimbergu malý obchod s ceruzkami Fridrich Staedtler. V neďalekej dedinke Stein začal v roku 1765 vyrábať ceruzky Kasper Faber. Tuhu viazal bavorským ílom. Za krátky čas, v rokoch 1790 až 1795, začali podobným spôsobom vyrábať ceruzky Nicolas-Jacques Conte vo Francúzsku a Josef Hardtmuth v Rakúsku. Obaja sa považovali za vynálezcov ceruzky.
Conte pripravoval jadro (tuhu) z rozomletého grafitu, ílu, vosku a prírodných farbív. Túto zmes tepelne upravil a získal tak výborný materiál vhodný na písanie a kreslenie. Svoju továreň neskôr známu ako Blanzy-Conte Gilbert - otvoril spoločne so svojím bratom Louisom v roku 1793. "Potomkovia" tohoto materiálu sa vo veľkej miere používajú dodnes.
Hardtmuth býva v niektorých encyklopédiách označovaný ako vynálezca dnešnej ceruzky. Pravda je, že ako človek spätý s výrobou keramiky (mal továreň na výrobu stavebnej keramiky) našiel prirodzenú cestu k výrobe jadra ceruzky rovnakou technológiou, ako sa vyrába keramika. Lisoval umelé jadrá vyrobené z ílu, práškového grafitu, sadzí a organického spojiva. Rôznym obsahom ílu a rôznym stupňom vypálenia získal jadra rozdielnej tvrdosti (tvrdosť sa označuje číslami alebo písmenami). Josef Hardtmuth získal na svoj objav patentný výmer. Položil základ priemyselnej výrobe ceruziek technológiou výroby grafitových jadier, ktorá nebola doteraz prekonaná.
Ceruzky sa vyrábali vo viedenskej továrni na keramiku J. Hardtmuth. Výroba sa postupne tak zvýšila, že od tridsiatych rokov 19. storočia sa ceruzky stali jej hlavným výrobným programom. Preto následovníci Josefa Hardtmutha, Ludvík a Karel Hardtmuthovci, vybudovali novú továreň v Českých Budějoviciach (L. & C. Hardtmuth) a v roku 1848 sa v nej zahájila výroba ceruziek a keramiky. Voľba tohto miesta sa ukázala veľmi výhodná (dostupnosť základných surovín, vhodná poloha na trase prvej železnice na európskom kontinente, lacná pracovná sila). A tak sa továreň od roku 1870 mohla špecializovať iba na výrobu ceruziek a ďalších písacích potrieb.
V zdokonaľovaní výroby pokračoval aj Franz Hardtmuth. Uviedol na trh na žlto zafarbenú ceruzku s veľkým rozsahom tvrdosti grafitového jadra. Nazval ju KOH-I-NOOR podľa veľkého indického žltého diamantu KOCH-I-NUR Hora svetla. Táto ceruzka získala zlatú medailu na svetovej výstave v Paríži a dodnes je najznámejším výrobkom firmy. Žltá farba sa u tejto ceruzky stala symbolom kvality a tak aj iní výrobcovia vyrábali ceruzky v tejto farbe.
V rokoch pred prvou svetovou vojnou bola českobudějovická ceruzkáreň KOH-I-NOOR najväčšia na svete (mala päť filiálok a 15 generálnych zastúpení po celom svet) a medzi najväčšie a najdôležitejšie na svete patrila aj v čase medzi svetovými vojnami.
Kvalita ceruzky do značnej miery závisí tiež od kvality dreva. Prevládajúcim drevom pre kvalitné ceruzky je cédrové drevo, ktoré umožňuje dobré ostrenie a odoláva tlakom pri písaní. Je ho však potrebné vysušiť na vzduchu aj v sušiarni, napustiť voskovou emulziou, namoriť a znovu sušiť.. Až potom ho možno obrábať. Z jedného cédrového stromu sa vyrobí v priemere 172 000 ceruziek. Používajú sa však aj iné drevá, napr. lipa.
Dnešná ceruzka narysuje čiaru dlhú 56 km alebo napíše priemerne 45 000 slov a môže sa 17-krát naostriť. Hrot ceruzky vydrží tlak 26 Mpa (2,6 kg/mm2)
Drevená ceruzka dosiahla svoju dokonalosť. Avšak udržiavanie ostrého hrotu pri jej celodennom používaní nie je jednoduchá záležitosť. A tak sa postupne začali objavovať rôzne konštrukcie mechanických ceruziek.
Najmladšou "odrodou" mechanických ceruziek sú tzv. mikroceruzky. Do nik sa používajú tuhy s priemerom 0,5 alebo 0,7 mm. Tieto ceruzky nevyžadujú ostrenie. Práca s nimi je však náročnejšia, pretože tenká tuha sa pri väčšom tlaku láme.
Autor: jv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
