Čo hovorí psychológ

Často vás trápia myšlienky, že nikdy nestačíte urobiť všetko potrebné? Snažíte sa zaradiť čoraz viac úloh do čoraz menšieho úseku? Rozčuľujete sa, ak sa vám ihneď nedarí nájsť miesto v reštaurácii, ak mešká vlak alebo ak sa vám pokazí auto? Ak poznáte v tomto obraze seba, vedzte, že patríte k ľuďom, ktorí sú najviac vystavení riziku koronárnej choroby srdca. Zistilo sa, že k tomuto ochoreniu má bližšie človek netrpezlivý, ktorý večne pociťuje nedostatok času, neprestajne zotrváva v stave napätia, nevie sa ovládať v prejavoch hnevu. Ak je však takýto človek v prostredí, ktoré neobsahuje súťaživé a záťažové prvky, tieto prejavy správania sa natoľko neprejavujú.

Opakom je správanie ľudí bez rizika koronárneho ochorenia. Správanie takýchto ľudí je pokojnejšie, menej unáhlené, obsahuje v sebe prvky prirodzeného uvoľnenia a väčšej vnútornej spokojnosti.

Nakoľko spôsob správania si možno uvedomiť, môžu ho aj ľudia s rizikom koronárneho ochorenia zámerne regulovať a meniť.

Ako na to? Predovšetkým prehodnotením toho, čo je v našom živote dôležité a čo nie. Týka sa to najmä vecí, ktoré nás najviac rozčuľujú. Sústavne sa treba usilovať regulovať chvíle keď sa hneváme na minimum. Účinne pomáha aj humor, najmä ak zistíme, že to, čo nás rozčuľovalo sa zrazu odhalí ako smiešne, čím stráca nárok na to, aby nás nahnevalo. Pomáha aj snaha pochopiť a analyzovať správanie ľudí okolo seba, lebo tomu, čomu rozumieme, odpúšťame ľahšie. Znamená to zmeniť spôsob života skôr, než to už vôbec nebude možné - počnúc prácou, medziľudskými vzťahmi, vzťahom k sebe a spôsobmi odpočinku. Poradiť sa možno aj s odborníkmi - lekárom či psychológom. A začať možno už dnes.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.