následky, ktoré tam pri záplavách vznikli. Obyvatelia, pochopiteľne, pátrajú po príčinách, ktoré spôsobili takéto živelné pohromy a mnohí v tejto súvislosti za vinníka označujú Povodie Bodrogu a Hornádu.
"O potoky sa vôbec nestarajú, tie sú zanesené a keď potom naprší, tak sa voda vylieva von. U nás to počas povodní nebolo až také hrozné a nejako sme to zvládli. Keby však povodie vypočulo našu žiadosť o prehĺbenie koryta, ktorú sme podali pred dvoma rokmi, nemuselo sa stať vôbec nič, posťažoval sa starosta Jablonova Jozef Molčan.
Podobný názor zdieľa aj jeho kolegyňa z Harichoviec. "Určitý podiel viny na povodniach skutočne má Povodie Bodrogu a Hornádu. Je pravda, že sa o toky nestarajú tak, ako by bolo treba. Keby sme neboli s pracovníkmi zamestnanými na verejnoprospešných prácach vyčistili Iliašovský potok, pri posledných záplavách by bola pod vodou celá dedina. Harichovce sú medzi dvoma vrchmi a väčšina domov je u nás postavená okolo vody, uviedla starostka obce Mária Auxtová. V snahe predísť ďalším katastrofám, po tohtoročných záplavách požiadala o reguláciu Levočského potoka pretekajúceho cez obec. "Z Povodia Bodrogu a Hornádu som si vypočula starú známu pesničku. Majú vraj málo finančných prostriedkov, a tak túto žiadosť síce zahrnú do plánu, no jej realizácia je zatiaľ otázna, vysvetľuje M. Auxtová. Podobné skúsenosti majú aj ďalší predstavitelia samosprávy v regióne, ktorí požiadali povodie o prečistenie, či prehĺbenie potokov a riečok.
Názor vodohospodárov je, samozrejme, celkom odlišný. "Jednou z príčin zhoršenia odtokov je, že na neupravených tokoch v obciach občania svojvoľne stavajú mostíky a lávky, rozširujú pozemky a vytvárajú nepovolené skládky odpadu. Tým sa, pochopiteľne, zužuje prietočnosť potokov. Navyše v zmysle nariadenia vlády ešte z roku 1975, sú užívatelia pri vodných tokoch povinní urobiť opatrenia na zamedzenie, alebo zmiernenie nebezpečenstva povodne na vlastné náklady, vysvetlil Ing. Anton Baláž, riaditeľ popradského závodu Povodia Bodrogu a Hornádu, ktorý spravuje povodia tokov v ôsmych okresoch Košického a Prešovského kraja.
Ako ďalej uviedol, územný závod v Poprade v rámci opráv a údržieb prevádza cyklickú údržbu na tokoch, ktoré má v správe. Táto činnosť je však poznačená nedostatkom finančných prostriedkov. Vlani napríklad vynaložili na údržbu tokov zhruba štyri milióny korún. Z toho upravili korytá potoka Brusník v Smižanoch a časť Dolinského potoka v Kluknave. Tohto roku doposiaľ opravovali len potok Lodina v Domaňovciach a na tieto práce vynaložili 1,5 milióna korún. Zatiaľ v štádiu projektovej prípravy je oprava potoka Margecianka v Spišskom Podhradí a ďalšia časť Dolinského potoka. Tieto práce by sa mali v blízkej dobe realizovať a finančne budú zabezpečené z úveru.
Ďalšie finančné prostriedky však Povodie Bodrogu a Hornádu potrebuje na odstránenie škôd, ktoré závodu vznikli po júlových povodniach. "V územnej pôsobnosti závodu škody dosiahli viac než 151 miliónov korún, z toho v okrese Spišská Nová Ves presiahli 18,5 milióna a v okrese Levoča 23 miliónov korún. Keďže rozpočtové prostriedky závodu nám neumožňujú kryť všetky náklady, podnikové centrum odštepného závodu spolu s vládou a štátnou správou stanovia priority a budú hľadať finančné zdroje, uzavrel Ing. Baláž.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
