diplomatoch, osamotenom Pálovi Csákym priamo z SMK a druhej lige maďarských intelektuálov vstúpila včera do arény aj prvá liga rýdzo slovenských elít.
Pod výzvou "nájsť možnosti, aby SMK neodišla z vlády", sa zgrupovali naozaj výstavné podpisy - Milan Lasica, Július Satinský, Stano Dančiak, Pavel Traubner, Magda Vášáryová, etc. Vyzerá to teda, že Bélu Bugára a spol. čaká vskutku tropický týždeň. Obhajovať dezerciu z koalície pred vplyvovou loby, tiahnucou sa od State departementu USA až po Grigorija Mesežnikova, nemusí byť až taká jednoduchá sranda. Ak teda zavrhneme provokatívnu zvodnosť, že práve na takúto batériu prosieb a presviedčania niektorí v SMK čakajú ako na vykúpenie...
Proti angažmá umelcov a kultúrnych dejateľov sa nedá nič namietať. Majú nielenže právo, ale keď cítia, že svojou autoritou môžu čosi k dobrému ovplyvniť, aj mravnú povinnosť sa hoc° i takto realizovať. Nesú svoju kožu na trh, veď žijú z tantiém a honorárov, ktoré im plynú i z vrecák občanov iného politického zmýšľania. Napokon, orodujú za sympatickú vec - každý, kto chce tejto krajine dobre, vie, že pre SR je v danej historickej chvíli prítomnosť SMK vo vláde veľkým bonusom. To je taká samozrejmosť, že ju môžeme vyhlásiť temer za paradigmu.
Sporné a pikantné sú však pod výzvou podpisy politológov. Nezaujatosť či nezávislosť je ich súkromná vec, do ktorej nás nič, hoci by aj mohlo mrzieť, že v tejto kategórii na Slovensku žiadny trh ani konkurencia nefunguje, takže každý si môže kotkodákať skoro čo chce. Oči kole čosi inšie: Obsah výzvy v kontexte s profesiou a autogramami týchto signatárov.
Po prvé a najdôležitejšie: Je politologickým nezmyslom, že "odchod SMK z vládnej koalície by znamenal stratu väčšinovej podpory pre vládu v parlamente". Mohol by znamenať, ale vôbec nemusí. Jedine tak je to presné. Omnoho väčšmi určujúci pre ďalší vývoj, než samotný fakt rozchodu, bude totiž spôsob, akým SMK odíde. Kľúčom je civilizovaný prechod k novému zmluvnému vzťahu ("opozičná zmluva") so zakotvením stabilizačných poistiek; napríklad, že žiadny zo signatárov zmluvy nepodporí opozičné iniciatívy za odvolanie členov vlády. Mimochodom, na toto už Bugár aj dal verejný prísľub (problematickí môžu byť v tomto smere skôr kmeňoví členovia koalície - SDĽ a SOP.) Isteže by bolo lepšie zotrvanie SMK v terajšom vzťahu, načo však takéto strašenie?
Iba k útrpnému úsmevu núti dramatizácia o "križovatke, pred ktorou stojí vývoj v krajine". "Buď bude pokračovať proces pozitívnych zmien a reformných krokov a vláda dokončí svoj program a splní záväzky voči občanom, alebo všetky významné pozitívne výsledky sa znehodnotia...", píše sa vo výzve. Nuž, toto je už naozaj iba pre ovce; či SMK zostane, či nie, táto garnitúra už rok pred voľbami vystíha iba ak torzo - to jest doprivatizovať rozbehnuté akcie SPP a Transpetrol. Hovoriť o "pokračovaní procesu pozitívnych zmien" v situácii, keď v SDĽ pripravujú na predsedu Koncoša a totálny skrut vľavo, keď títo majú tri percentá a SOP jedno a v panike už podkurujú HZDS, keď sa pod vodu šinie aj samotná SDKÚ, keď Ftáčnik dodal na stôl reštriktívnu novelu infozákona, keď päť rezortov odmietlo vydať regiónom JEDINÚ kompetenciu, keď Schmögnerová posiela do parlamentu zrušenie zrušenia dedičskej dane, atď, atď, nuž v takejto konštelácii je takéto textovanie obyčajné vodenie za nos a drzosť. Lasica so Satinským sa pod to môžu podpísať, lebo žáner je utrafený. Ale politológovia...
Najmä však, Grigorij Mesežnikov, Miroslav Kusý a Soňa Szomolányi prešvihli svoje chvíle. Oni mali možnosti vystríhať a nazývať veci pravými menami dávno pred dvanástou; Mesežnikov, ktorý je denne oslovovaný médiami, aby odglosoval každý šuch na politickej scéne, dodnes nepovedal, odkiaľ sa vzala "destabilizácia" a kto s ňou napríklad v SDK začal. Miroslav Kusý je oficiálnym, Soňa Szomolányi príležitostným poradcom premiéra. X-násobne mali priestor, ako nikto iný z prostredia ne-SDKÚ, mu vysvetliť, že SMK má svoj Rubikon a ak ním verejne operuje, tak nesranduje. Miesto toho pod firmou "nezávislých politológov" šírili politickú agendu SDK(Ú).
Tá nebola úplne poctivá a priama smerom k SMK, vždy väčšmi preferovala podstolové dohody a kšefty s SDĽ. Výsledok je teraz už nad stolom, pekne na tanieri. Z úst politológov "blízkych SDKÚ" vyznieva preto dnes príliš farizejsky ich "poľutovanie nad tým, že koaliční partneri nedokázali prekonať svoj úzkoprsý a egoistický prístup predovšetkým k reforme verejnej správy a často nebrali ohľad na legitímne záujmy SMK".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
