iba prvý raz dôveru zahrať si v áčku, no nezľakol sa toho a dvoma zásahmi naznačil, že jeho nos na góly sa nezmenšil. Naopak, je stále rovnaký. V superlige v tomto ročníku nebolo zápas, aby neskóroval a apetít v koncovke nevyprchal ani v štátnom drese. Dôvod na oslavy, čo poviete Tomáš?
"Veruže nie! Prehrali sme a hoci ja som skóroval, nepomohlo to. Okrem toho po stretnutí som cestoval do Ružomberka, dorazil o jednej hodine v noci a ráno o pol deviatej som už zarezával na tréningu," poznamenal futbalista, ktorý predtým obliekal drese 1. FC Košice, odkiaľ prestúpil na Liptov. Pred začiatkom sezóny sa hovorilo o jeho odchode do cudziny, no zatiaľ zostáva v MŠK SCP. Jeho cena na burze prestupov však stále stúpa a vizitku mu vyleštiť pomohol aj tento zápas.. "Je to aj dobré, že mám nabitý program, aspoň nie je veľa času na rozjímanie o veciach, ktoré sa už nezmenia," uzavrel tento útočník prvú kapitolu obzretia sa za dôležitým dňom v jeho kariére.
Na debutanta si Tomáš počínal skvele. Nielenže sa pričinil o to, že náskok súpera netrval dlho, ale za necelých 20 minút počas premiéry dva razy rozvlnil sieť. Tomu sa povie vstup ako hrom. "Pri lepších okolnostiach som mohol zaknihovať aj hetrik, ale nemyslím si, že by to stačilo na lepší výsledok. Však sme aj tak tri razy prekonali súperovho gólmana, no i tak to bolo málo." Podľa neho prvý gól bol krajší, druhý zase dôležitejší, znamenal vyrovnanie. "Súper ma neobsadil, obrancovia si na mňa nedali pozor. Okrem toho dostal dom výborné lopty na hlavu a zostal som voľný." Keď to strelcovi sype, je mu sveta žiť. Oravec je taký prípad. Hovorí, že v koncovke hráč potrebuje vyžarovať psychickú pohodu, mať kopec šťastia a okolo seba takých spoluhráčov, ktorí mu vedia naservírovať prihrávku. Na chlp presnú.
Krst v Adamcovej družine mu neroztriasol kolená. Vedel už deň pred súbojom, že bude hrať od začiatku. Striedanie v druhom polčase bolo plánované vopred, išlo o to, aby si všetci zahrali. "Prvý polčas som hral v útoku s Vittekom, s ktorým sa poznáme z dvadsaťjednotky. Spolupracovalo sa nám výborne." T. Oravec prvý raz nastúpil proti súperovi z takejto exotickej krajiny. "Iránci boli živí, agresívni, dosť rečnili, ale neviem, či aj nadávali, lebo ich ťažkému jazyku nerozumiem. A či ma viac okopávali než Európania? Neviem to posúdiť, lebo ešte nemám toľko skúseností zo seniorských vystúpení." Na rozdiel od iných, hlavne obrancov, pridŕžal sa toho, čo mu povedal Adamec pred duelom. "Nekričal na mňa počas stretnutia, ani nemusel, azda bol so mnou spokojný," zakončil pohľad na svoje počínanie si T. Oravec.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
