pýtajú sa "bažantov" na ich prednosti a podrobujú budúce hviezdy NHL najrôznejším testom a prehliadkam. To všetko "len" preto, aby sa koncom júna mohli desiatky uchádzačov o miestenku do zámorskej profiligy predstaviť na pravidelnom vstupnom drafte. V súčasnosti je už skauting tak prepracovanou organizačnou zložkou s naslovovzatými odborníkmi, že sa na 99 percent nemôže stať, aby draftová "jednička" v NHL vyslovene pohorela. Hoci väčšinou "skautské výpočty" sedia, a hráči draftovaní na najvyšších miestach sa v súťaži presadili, nájde sa aj zopár výnimiek.
V roku 1983 sa jednotkou stal forvard Brian Lawton, ktorého si vybrala Minnesota North Stars. Kariéru v súťaži začal s číslom 98 na drese a tak ho v médiách často označovali ako "Gretzky mínus jedna". Lenže neskúsený mladík sa s takým obrovským tlakom verejnosti nedokázal popasovať a jeho výkony hlboko zaostávali za očakávaním. Po deviatich sezónach sa - s bilanciou 112 gólov, 154 asistencií v 483 zápasoch radšej s najprestížnejšou hokejovou ligou na svete rozlúčil.
Jednoznačne najväčším "kiksom" za ostatných desať draftov bol výber, ktorý uskutočnila Ottawa Senators v roku 1993. Tá si z prvého miesta vybrala útočníka Alexandra Daigleho a ponúkla mu rozprávkový kontrakt za päť rokov mal zarobiť 12 miliónov. Jeho prvá sezóna sa mu vcelku vydarila ( 20 gólov a 31 prihrávok v 81 stretnutiach ), no keď dal v ďalších dvoch len 21 gólov, sen o superhviezde sa i tým najväčším optimistom z radov funkcionárov Senators začal rozplývať. V roku 1998 ho vymenili do Philadelphie, no odtiaľ ho už po 68 zápasoch poslali do Tampy. "Hráči ako Alexandre nepracujú dostatočne tvrdo, aby mohli naplno využiť svoj talent . Hokej je pre nich len spôsob, ako ľahko prísť k peniazom. Keď som sa s ním rozprával medzi štyrmi očami, vždy sľuboval, že na sebe bude viac pracovať. Bohužiaľ to boli len plané sľuby", vyjadril sa na tému "Daigle" generálny manažér Flyers Bobby Clarke. Alexandre sa zatiaľ venoval večierkom a recepciám, na ktorých ho občas videli s krásnou "záchranárkou" Pamelou Anderson. Jeho (zatiaľ) poslednou zastávkou v hokejovej kariére sa pred rokom stal klub Hartford Wolf Pack (AHL), kam ho po nepresvedčivých výkonoch poslalo vedenie New York Rangers. Momentálne sa vyhrieva na kalifornských plážach a hokej hrá len s priateľmi na kolieskových korčuliach.
Ďalší "dobrý" ťah urobila Ottawa o tri roky neskôr, keď si (opäť z prvého miesta) vytiahla tvrdého obrancu Chrisa Phillipsa. Ten si vo svojom premiérovom ročníku zaknihoval skromných 16 bodov, no o rok neskôr ich už bolo iba šesť. V uplynulej sezóne skončil so štrnástimi bodmi na piatom mieste v individuálnom hodnotení zadákov Senators a zdá sa, že pokoriť dvadsaťbodovú hranicu nie je v silách tohto 23 ročného beka.
Medzi ďalších "úspešných" patrí napr. fínsky center Olli Jokinen (draftovaný ako č.3 v roku 1997), obranca Bryan Allen (č.4 v roku 1998) alebo osmička z toho istého draftu, útočník Mark Bell. "Všetci mi hovoria, že je mi len dvadsať a že mám ešte celú kariéru pred sebou. Pozrite sa však na hráčov, ktorí boli draftovaní so mnou, väčšina z nich už v NHL pôsobí", rozhovoril sa tento urastený center Chicaga. Kouč Alpo Suhonen ho v uplynulom ročníku nasadil v trinástich stretnutiach, v ktorých si však Bell pripísal len jednu asistenciu a tak na výraznejšie presadenie v súťaži stále čaká.
Ani útočník Patrik Štefan v drafte 1999 si ho z prvého miesta vybrala Atlanta zatiaľ nespĺňa predpovede odborníkov. Úbohých 5 gólov v jeho debutujúcej sezóne a o jeden viac v uplynulej, hovorí koniec koncov samo za seba. Ak sa nechytí ani v nadchádzajúcom ročníku, výmena alebo preradenie na farmu možno na seba nenechá dlho čakať.
Poslednou "obeťou" uvedenou v tomto článku je len 18 ročný krídelník Scott Hartnell, ktorého draftoval Nashville minulý rok zo šiesteho miesta. Hoci naňho vedenie tímu nedá dopustiť, 2 góly a 14 asistencií v 75 zápasoch je na forvarda druhého útoku žalostne málo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
