ktoré ešte potrebuje mamu… Možno nielen on, ale i jeho päť mladších a starších súrodencov. Všetko však nasvedčuje tomu, že viac ako rodičia Števa vychovávala ulica. A tam platili pravidlá silnejšieho. O padavky´nikto nestál. Možno preto sa Števo už v útlom veku obrnil hrošou kožou a násilie považuje za niečo celkom prirodzené, bežné…
Kvôli násilnej trestnej činnosti sa dostal do rozporu so zákonom už ako dvanásťročný. Rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi mu bola nariadená ústavná výchova a súčasne bol zaradený pod dohľad sociálneho kurátora. V júli lanského roka bol pre ublíženie na zdraví odsúdený na štyri mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu do marca 2002. Namiesto toho, aby sekal dobrotu, sa však dopustil ďalších, z hľadiska spoločenskej nebezpečnosti oveľa závažnejších trestných činov. A tak v čase, keď jeho vrstovníci plnými dúškami vychutnávajú posledné týždne prázdnin, on pozerá na život pulzujúci vonku len spoza mreží.
Pred senátom Krajského súdu v Košiciach sa včera zodpovedal za trestné činy lúpeže, vydierania a porušovania domovej slobody. O čo išlo v prvom prípade, hovorí 15-ročný Matúš: "Večer zazvonil pri dverách nášho bytu Števo. Pozrel som sa cez 'kukátko' a videl som nielen jeho, ale aj môjho menovca Matúša a ešte nejakého chlapca, ktorého som nepoznal. Neotvoril som im, no Števo ďalej lomcoval kľučkou a búchal na dvere. Matúš na mňa zakričal, aby som sa nebál otvoriť, že ma neprišli biť. Odomkol som a vtedy sa Števo vtlačil do chodby nášho bytu. Chcel, aby som mu dal 300 korún. Chytil ma pod krk a škrtil. Potom mi niekoľkokrát po sebe udieral hlavou o stenu. Spadol som na zem a vtedy ma kopol do chrbta... Opakoval som mu, že peniaze nemám, ale že ich nájdem a prinesiem na druhý deň. Pustil ma a pohrozil mi, že ak ich nedonesiem, tak ma zabije." Ako vyplynulo z výpovede Matúša, po nakladačke, ktorú mu uštedril Števo, zatelefonoval babke a o čosi neskôr prišli do bytu jeho rodičov policajti aj sanitka. Vyšetrenie v nemocnici ukázalo, že má podvrtnutú chrbticu, pomliaždeniny na tvári, hlave, drieku a hrudi. Zo zranení sa liečil vyše mesiaca.
Ďalšou Števovou obeťou bol 12-ročný Miro. Prenasledoval ho na každom kroku, bol ako jeho tieň. Prečo? Z jednoduchého dôvodu a tým boli peniaze. Pod hrozbou bitky od neho inkasoval sumy od 20 do dvesto korún. Miro sa ho bál ako čert kríža a radšej okrádal vlastnú mamu a babku, len aby ho nezbil. Odovzdal mu tak najmenej 600 korún. "Ja som sa Števa veľmi bál, lebo už aj predtým, ako odo mňa pýtal peniaze, na mne spolu s kamarátmi zahasínali ohorky cigariet… Nebolo to len raz, peniaze odo mňa pýtal viackrát a vždy mi pripomenul, že dostanem bitku, keď mu ich nedonesiem. V ten deň, keď zbil Matúša, ma stretol na ulici. Šiel som domov s mamou a on mi pošepol, aby som jej zobral tisíc korún… Ja som tie peniaze mame naozaj ukradol, ale odišiel som s nimi za Matúšom, s ktorým sa kamarátim," vypovedal Miro.
Prezradil aj to, že s tisíckou vo vrecku, išli s Matúšom do mesta, kde minuli 700 korún. Zvyšok zveril Matúšovi, aby mu ich odložil, pretože sa bál, že mu ich zoberie Števo. Potom, už bez peňazí, sa zastavili v bare. Tam už na Matúša čakal netrpezlivý Števo a natŕčal ruku, aby mu dal peniaze. Miro sa zľakol a povedal, že ich má Matúš a toho v rýchlosti nenapadlo nič iné, ako povedať, že ich nevie nájsť… To sa mu stalo osudným, lebo Števo, zvyknutý dostať to, čo žiadal, ho navštívil doma a poriadne zmlátil.
Mladistvý obžalovaný sa ani v prípravnom konaní, ani pred súdom k spáchaniu skutkov, z ktorých ho viní obžaloba, nepriznal. Na svoju obranu uviedol nasledovné: "Sedel som v bare, kde prišiel Miro a povedal, že mu Matúš zobral peniaze a nechce mu ich vrátiť. Ja som šiel za ním a slušne som ho poprosil, aby Mirovi vrátil 300 korún. Oni dvaja potom odišli domov po peniaze. Čakal som na nich asi pol hodiny, ale nevracali sa. Šiel som za Matúšom domov, pretože som si myslel, že bije Mira," presviedčal senát obžalovaný.
Zdôraznil, že aj to, čo nasledovalo potom, sa dialo bez vyhrážok a násilia. Summa-summarum, Matúša nenapadol, neškrtil, nebil, ba ani len prstom sa ho nedotkol. Priznal iba to, že peniaze od neho pýtal ´slušným´ spôsobom, a to len preto, že ho o to poprosil Miro. "Naozaj neviem, prečo to na mňa hovoria. Veď ja som Mira nikdy nevydieral a žiadne peniaze som od neho nechcel, ani nevzal. Raz mi dal za to, že som mu opravil bicykel, 50 korún, ale nič viac," tvrdil Števo.
Matka vydieraného mládenca tušila, že sa niečo deje, ale syn jej neprezradil, čo ho trápi. "Myslela som si, že Mirovi niekto nedá pokoj, že ho bije. Často sa v noci budil, vykrikoval zo spánku a plakal. Keď som sa ho pýtala, čo mu je, či mu niekto ubližuje, mlčal… Všimla som si však, že mi miznú peniaze. Nešlo o veľké sumy, preto som si myslela, že si ich syn berie na cigarety…" vypovedala pani Viera S. Ďalší svedkovia, kamaráti obžalovaného, ktorí boli svedkami nakladačky, čo Števo uštedril Matúšovi v byte jeho rodičov, sa hrali na hluchých a slepých, len aby priateľovi nepriťažili...
Súd mal však dôkazov o vine mladistvého obžalovaného viac ako dosť. O tom, že kvôli peniazom Matúša vážne zranil a maloletého Mira vydieral, neboli žiadne pochybnosti. Pri rozhodovaní o výške trestu misky váh spravodlivosti prevážili priťažujúce okolnosti. Išlo najmä o to, že sa násilnej trestnej činnosti dopúšťal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Navyše, podľa znalcov, je prognóza jeho prevýchovy nepriaznivá…
Na základe uvedených skutočností mu Okresný súd v Spišskej Novej Vsi uložil úhrnný trest 20 mesiacov a pretože Števo ešte nie je plnoletý, odpyká si ich v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých. Obžalovanému a tiež jeho rodičom sa trest videl priveľmi prísny, preto sa proti verdiktu odvolali. Senát Krajského súdu v Košiciach však odvolanie zamietol ako neodôvodnené.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
