dňami. Hoci VSŽ boli v štvrtom kole výberového konania jediným záujemcom o kúpu časti podniku, rada veriteľov odpredaj v prospech VSŽ neodobrila. Po zverejnení našich informácií sa ozvali kritické hlasy hovoriace o tom, že VSŽ ako stopercentný akcionár Vihorlatu tento podnik dostali do konkurzu a teraz, očistený od dlhov, by ho chceli kúpiť. O pohnútkach VSŽ v tomto obchodnom prípade sme sa porozprávali s viceprezidentom VSŽ Ing. Vladimírom Repčákom.
"VSŽ ako akcionár mali veľký záujem o udržanie, či záchranu Vihorlatu. V žiadnom prípade sme nemali záujem na vyhlásení konkurzu," uviedol. "Svedčí o tom okrem iného dlhodobá bezúročná pôžička, ktorú VSŽ Vihorlatu poskytli ešte v roku 1994 a niekoľkoročný dodávateľský úver v objeme 50 miliónov korún. Vyhlásením konkurzu sme o tieto prostriedky prišli. K udržaniu zamestnanosti v priebehu konkurzu sme ako akcionári Vihorlatu prispeli aj zákazkovou náplňou, keď sme dosiahli, že Vihorlat je zaradený do skupiny spoločností VSŽ, ktoré majú podpísanú dlhodobú zmluvu na dodávky materiálu a pravidelnými úhradami, hoci Vihorlat mal voči nám záväzky."
Spolu s manažmentom Vihorlatu VSŽ ako akcionár podľa V. Repčáka pripravovali reštrukturalizáciu, v rámci ktorej sa uskutočnilo niekoľko rokovaní s najväčšími veriteľmi, ktorými sú štátom kontrolované subjekty, ako aj so zástupcami príslušných ministerstiev či Sociálnej poisťovne.
"Tento proces bol konkurzom zastavený napriek tomu, že sme vyvinuli maximálne úsilie pre odvrátenie konkurzu. Hľadali sme aj zahraničného investora, ale to nebolo jednoduché vzhľadom na situáciu, v akej sa Vihorlat nachádzal."
Podľa viceprezidenta sa hlavné problémy Vihorlatu datujú ešte spred roku 1989 a spočívajú v bankových úveroch pre rozšírenie zbrojnej výroby a teplárne z tohto obdobia. Po prelome v roku 1989 zostali Vihorlatu nevyužiteľné kapacity a nepredajné zásoby. Spoločnosť ešte niekoľko rokov splácala tieto úvery a úroky, čo následne zhoršovalo jej finančnú situáciu. Rástli úroky z omeškania a tým aj prvotná platobná neschopnosť. To, že Vihorlat už nebol schopný uhrádzať svoje záväzky z minulosti, napokon uznala aj vláda. "Na rozdiel od iných spoločností postihnutých poklesom špeciálnej výroby Vihorlat nedostal nové úvery, ktoré by nevrátil, prípadne štátne garancie na úvery, za ktoré by teraz platil štát, či finančné prostriedky na rovojové programy, ktoré nič nevyriešili," poznamenal.
Podľa V. Repčáka úvery spred viac ako 20 rokoch mali byť riešené prevodom na Konsolidačnú banku. "Je zaujímavé, že došlo k presunu niekoľkých miliárd úverov poskytnutých po roku 1989, teda aj úplne nových úverov, ale pre Vihorlat to neplatilo. Musel splácať staré úvery aj za cenu exekúcií. "Napriek obrovským problémom a aj zásluhou VSŽ bol udržaný sociálny zmier, na rozdiel od iných podobných firiem nedošlo k tunelovaniu či pochybnej privatizácii. Nikdy v tomto podniku nemeškali výplaty." dodal V. Repčák.
"Zainteresovaným je známe, že vyhlásenie konkurzu vo Vihorlate má čisto špekulatívny zámer, ked na to stačila pohľadávka za pár stotisíc korún vo firme s mesačnými výkonmi 400 miliónov," prešiel viceprezident k aktuálnej situácii v podniku. "O vyhlásenie konkurzu rozhodne nemali záujem ani najväčší veritelia a tzv. malých veriteľov Vihorlat dokázal riešiť. Návrh na vyhlásenie konkurzu podala fyzická osoba z Humenného. Návrh na konkurz bol podaný po odkúpení pohľadávky vo výške pol milióna korún, o čom Vihorlat ani nebol informovaný. Neboli to teda VSŽ, ktoré dostali Vihorlat do konkurzu, ale naopak, mali sme záujem konkurz zrušiť..."
Hra o Vihorlat teda pokračuje. V štvrtom kole VSŽ Vihorlat nezískali, hoci sa ho ako jediní zúčastnili s ponukou 160 miliónov korún a minimálna cenová hranica pritom vopred určená nebola. Všetky nitky má vo svojich rukách aj naďalej teda rada veriteľov...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
