Jazz Family, rozohriala skrehnuté košické publikum, dosýta ho roztlieskala, aby ho nakoniec s prvými kvapkami dažďa "nasilu" poslala domov. Fenomenálny slovenský džezmen svetového formátu nám predstavil svoju novú rodinku - nádejných mladých muzikantov Martina Ďurdinu (trúbka, krídlovka) a Ľubomíra Šrámka (klavír), skvelého Róberta Ragana (kontrabas), poľského džezmena Jareka Smjetanu (gitara, spev) a divákmi milovanú Moniku Trotz (spev) z Rakúska. Pod organizátorskou hlavičkou Cassovia Jazz sa týto umelci prezentovali skutočnou kvalitou, ich pripravenosť a zohratosť bola jedinečná. Od "Doda" Šošoku sa ani nič iné očakávať nedalo. Opäť potvrdil, že je nielen virtuózom v hre na bicích nástrojoch, ale aj umelcom vo výbere svojich "priateľov" spoluhráčov. Publikum sa rozcitlivelo pri skladbách o láske a slobode, neskôr so smutným úsmevom privítalo blues o "Dodovej" zranenej nohe a pomedzi to rozdávalo umelcom nadšený potlesk pri ich úžasných inštrumentálnych sólach. Bola to dokonalá zmes tých najkrajších ľudských pocitov, a presne o ľudskosti a pocitoch je aj samotný džez.
Počasie vás neprivítalo najlepšie. Čo však hovoríte na košické publikum?
- Ja si košického diváka cením, pretože tu cítiť kultúru a históriu dobrej hudby a džezu. Odtiaľto pochádza veľa dobrých muzikantov, mojich priateľov. Spomeniem aspoň nebohého Ďurka Sabadoša, Gejzu Sabadoša a mohol by som spomenúť mnohých ďalších. Boli to všetko veľmi dobrí muzikanti. Džez sa tu hrával ešte v šesťdesiatych, neskôr v sedemdesiatych rokoch takže tu existuje silné džezové zázemie a dokonca v súčasnosti aj džezový festival.
Dá sa povedať, že na Slovensku je ešte stále citlivé džezové publikum?
- Zrejme áno. V poslednej dobe chodia na moje koncerty najmä mladí ľudia. Myslím si, že to je zázrak, je to fantastické a veľmi dobré. To že sú medzi poslucháčmi mladý ľudia je skutočne veľmi pozitívne.
Zdá sa mi, že aj vy ako hudobník sa snažíte vytvárať kontinuitu medzi vami a vašimi mladými spoluhráčmi. Dokázal ich džez nadchnúť tak, ako kedysi vás?
- Ale áno, isteže. Máme na Slovensku zopár talentov. Aj dnes som predstavil mladšiu generáciu hudobníkov - Ľuba Šrámka, Maťa Ďurdinu. Potom je tu Radko Tariška a zopár ďalších talentovaných mladých ľudí, ktorým som nielen ochotný pomôcť, ale aj ich pozvať a prijať do nejakých medzinárodných projektov. Myslím si, že tak to je v pohode a tak to má byť. Keď som bol mladý, tiež som si mohol zahrať a tiež ma medzi seba pustili tí starší "džezoví kozáci". Takže ja tento môj dlh tak trošičku vraciam. Ten kto džez úprimne miluje má u mňa absolútne vždy otvorené dvere.
Vstúpili sme do nového milénia. Pokúste sa definovať miesto džezu v tejto dobe konzumnosti a komercie.
- Džez má a aj bude mať v 21. storočí svoje miesto. Ja som v tomto veľký optimista. Samozrejme, nebude to väčšinový žáner určený pre masy, ale vždy sa nájdu ľudia a mladí ľudia, ktorí budú mať džez radi, ktorým džez niečo dá a pomôže im aj v ich osobnom živote. Džez je obrovským fenoménom hudby, ktorý prežije ďalšie storočia.
Tak ako všetko aj džez sa vyvíja. Kam smeruje?
- Džez sa v podstate vždy niekam hýbe a vždy sa rozvíja rôznymi smermi s tým, že ten základ je daný a nemôže sa meniť. Ďalší vývoj vždy prinesie doba a aj technika v rámci elektroniky určite zohráva svoju úlohu.
Váš pohľad na prenikanie elektronickej hudby do džezu?
- Nie som nadšencom elektroniky v džeze, som skôr za akustický džez. Tieto experimenty tu už boli no vždy sa vrátili späť k akustike koncertnému klavíru, kontrabasu, k bicím nástrojom, dychovým nástrojom a pod. Veľmi veľa elektroniky v džeze pre mňa znamená, že to už nie je ten pravý džez, ale to už je niečo trošičku iné.
Ako vznikala spolupráca s vašou džezovou rodinou?
- Ja som si to vymyslel pre seba a mojich priateľov a dal som dokopy tento projekt. Je to dosť náročné pospájať ľudí tak, aby ten stroj fungoval, aby všetky kolieska zapadali. Zatiaľ mi však Pánbožko pomáha, darí sa nám doma a aj na veľkých medzinárodných podujatiach. Teraz máme umelecké turné, koncerty na Slovensku. Potom sa rozídeme a zase sa niekedy stretneme a možno aj v inej konštelácii. Takto to stále funguje.
Autor: Dušan Tokarčík
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
