významné činitele bolo otvorenie Severnej dráhy cisára Ferdinanda. Viedla z Viedne cez Břeclav, Přerov, dnešnú Ostravu a ďalej pokračovala do poľského Krakova. Stephensonova továreň vyrobila pre Severnú dráhu prvé dve, navzájom si podobné lokomotívy s názvom Austria a Moravia. Jednotlivé diely sa prepravovali komplikovaným, ale na dnešné pomery trochu i kurióznym spôsobom najprv cez more loďou, potom za pomoci konských povozov. Montáž už, samozrejme, prebiehala v tunajších končinách.
Lokomotíva Moravia sa používala pri stavbe dráhy Břeclav Brno a na stavenisko vychádzala z Rajhradu pri Brne. Do Brna po prvý raz prišla 11. 11. 1838 a medzi Rajhradom a Brnom prepravovala vlaky od 15. 12. 1838. Lokomotíva bola menšia, výkon sa pohyboval okolo 12 kW, čo je približne asi 20 koní. Vpredu mala nosné dvojkolesie a za ním hnacie kolesá priemeru 1525 mm. Obidva valce s vŕtaním 254 mm boli umiestnené v prednej časti pod kotlom medzi rámom. V malo kotli bolo 121 žiarových trubiek, rošt mal plochu 0,70 m2. Výhrevná plocha merala 39,7 m2. Tlak pary môžeme iba odhadnúť približne 500 kPA. Austria aj Moravia sa žiaľ v prevádzke veľmi neosvedčili. V rokoch 1846 až 1847 sa stiahli z prevádzky a roku 1852 zošrotovali.
Inou lokomotívou, ktorá pôsobila v počiatkoch rozvoja železníc na našich územiach bola lokomotíva Komet. V počte iba niekoľkých kusov ich roku 1862 vyrobila viedenská lokomotívka Sigl. Stroj mal jedno hnacie dvojkolesie, ktoré malo priemer kolesa 1980 mm. V tej dobe ešte nemali búdku. Používali sa pre rýchlikovú prepravu z Viedne cez Břeclav do Brna. Keď v roku 1873 vypukla finančná kríza a Severnej dráhe cisára Ferdinanda chýbali lokomotívy pre vlaky nákladné, osobné a pre posun, spoločnosť sa rozhodla rýchlikové lokomotívy prestavať práve pre takéto použitie. Následkom krízy množstvo rýchlikov výrazne kleslo a tak to bol plán, ktorý sa dal realizovať. Lokomotívy boli prestavané tak, aby mali ešte jedno spriahnuté dvojkolesie. Do niektorých sa zabudoval nový kotol s tlakom pary 1000 kPA, čím sa zvýšil výkon na 250 kW a rozjazdová sila až na 45 kN (4480 Mp).
Lokomotíva Komet dostala po prestavbe aj búdku. Rýchliková preprava však nezanikla. Pred viac ako sto rokmi sa jazdilo medzi stanicami Břeclav a dnešnou Ostravou s rýchlikmi, ktoré mali dvanásť dvojnápravových vozňov o hmotnosti až 120 t. Nevýhodou však bolo, že tieto rýchliky boli s lokomotívami typu Komet veľmi pomalé a iba s veľkou námahou dokázali dodržovať rýchlosť 45 km/h.
Pravdou však ostáva, že i tieto lokomotívy vyrobené v 19. storočí predznamenali prudký rozmach železníc nielen u nás, ale aj na celom svete.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
