často husté a nepriepustné kroviny. Trnka sa totiž veľmi rada odnožuje a tvorí koreňové mladníky, naviac, ako napovedá aj jej meno, má množstvo tŕňov. Listy sú jednoduché, drobné (maximálne 5 cm dlhé) vajíčkovité až eliptické. Čepeľ je na okraji pilovito zubatá. Trnka kvitne na bielo, kvety sú väčšinou jednotlivé, majú až 2 cm v priemere. Rozkvitá v marci a apríli skôr ako na nej vyrašia listy. Plodom je guľovitá, tmavomodrá bobuľa. Chutná trpko a má zelenkavú dužinu.
Kde ju nájdete: Trnka rastie takmer v celej Európe s výnimkou severných oblastí. Na juhu zasahuje do severozápadnej Afriky a ďalej cez Malú Áziu na Kaukaz a do Iránu. U nás rastie na slnečných stráňach, skalnatých svahoch, lemuje lesné okraje a úvozy ciest.
K čomu sa používala predtým: Praveké nálezy z kolových stavieb svedčia o používaní trnky už v dávnej minulosti. Dobre ju poznali už v antike. Zahustená šťava z plodov sa používala proti hnačke. V liečiteľstve sa používali tiež kvety trnky a koreň. Aj stredoveká medicína poznala trnkovú drogu. Matthioli píše o užívaní plodov, listov a koreňa. Uvádza, že ovocie chladí, zatvára všetky toky a preto sa plody aj list používajú všade tam, kde je potrebná nejaká zástava. Trnka bola prostriedkom proti črevnej chorobe, riedkosti žalúdka a zvracaní. Kôra z koreňov varená vo víne liečila vredy na ďasnách, z koreňov sa pripravovali sedacie kúpele pri ženských chorobách.
V minulosti boli trnky ovocím chudobných ľudí, detí predovšetkým. Zmrznuté sa piekli na ohni a po prvých mrazoch sa z trniek varili kompóty. Pripravovalo sa z nich aj dezertné víno, ktoré chuťou pripomínalo portské. Víno sa používalo ako mierne diuretikum a purgans.
Zber: Skoro z jari, v marci a apríli, zbierame kvety trnky. Kvet sušíme pri teplote do 40 °C. V auguste a v septembri zbierame plody. Zber listov a kôry dnes nemá veľký význam.
Účinky na organizmus: Flavonidy z kvetov pôsobia močopudne a odstraňujú sodík, znižujú priepustnosť krvných vlásočníc, miernia zápalové reakcie, pozitívne pôsobia na odstránenie odpadových látok močí, zlepšujú metabolizmus.
Droga sa používa pri poruchách trávenia a hnačkách. Pre mierne účinky našla uplatnenie predovšetkým v pediatrickej a geriatrickej praxi. Vnútorne sa používa na výplachy úst a hltanu pri zápale slizníc. Listy a kôra z koreňov nemajú veľký význam. V ľudovom liečiteľstve sa používali ako krv čistiaci prostriedok. Kôra sa skôr používala proti horúčke a na kloktanie. Plody sa užívali pri žalúdočných problémoch a ochoreniach močového mechúra. Kvet slúžil v ľudovej medicíne ako mierne preháňadlo a posilňujúci prostriedok. Používal sa pri prechladení a zápche hlavne u detí.
Použitie: Lyžička sušenej kvetnej drogy sa používa na jednu šálku záparu. Užíva sa trikrát denne. Pre zvýšenie močopudného účinku sa kombinuje s listami brezy, kvetom čiernej bazy a pod.
Toxicita a vedľajšie účinky: Za určitých okolností dydrolyzuje amygdalín na kyanovodík, benzaldehyd a glukózu. Preto pri vyšších dávkach môže vyvolať otravu. Pokiaľ dodržiavame terapeutické dávky, nemusíme sa obávať vedľajších účinkov.
Ďalší význam: Drevo trnky sa pred tým používalo k sústruženiu a vyrábali sa z neho palice. Vedľa obľúbeného trnkového vína sa z trniek varí marmeláda a želé. Je významná medonosná rastlina.
Autor: ji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
