počkať viac ako dvadsať rokov. "Knihu známej spisovateľky Kristíny Royovej Ako kvapôčka putovala som preložila, keď som mala 13-rokov. To boli moje začiatky. V rómskej mutácii uzrela svetlo sveta až v roku 1997 vďaka Slovenskému evanjelizačnému stredisku pre masmédiá v Bratislave," povedala J. Lalíková.
K spomínanej činnosti ju viedol bývalý slavošovský farár. Rómsky jazyk ovláda bezchybne a knihy prekladá bez nároku na finančné ohodnotenie. Jedinou zákazkou, za ktorú dostane honorár, bola práca, ktorú dokončila len prednedávnom. "Navštívili ma zástupcovia vydavateľstva Tranoscius s tým, aby som pre nich preložila biblické príbehy. Existujú verzie vo viacerých jazykoch. O môj preklad sa zasadili českí emigranti žijúci vo Švajčiarsku. S vydavateľmi som sa dohodla na termíne uzávierky a prácu som prijala. Robím to totiž veľmi rada. Každý z príbehov biblie pre deti a dospelých, ktorá nesie názov S Bohom na ceste, som intenzívne prežívala. Kým sa mi podarilo prelúskať sa celou knihou, uplynul polrok," vysvetlila J. Lalíková.
Má 44 rokov a číta veľa literatúry, najmä s duchovnou tematikou. Simultánny preklad do rómštiny by jej nerobil problém. "Je to reč poskladaná z viacerých jazykov. Má veľa z maďarčiny, vraj aj z hebrejčiny, sú v nej slovenské výrazy. Niektorí Rómovia sa za svoju reč hanbia. Ja ňou hovorím často. Dohovorila som sa v Juhoslávii a dokonca i s americkým misionárom, ktorý má rómsky pôvod. Ľudia Rómami a ich jazykom opovrhujú. Je však dôležité, aby existovali knihy v našej reči. Je totiž iné rómsky hovoriť a rómsky čítať. Takto majú príslušníci nášho etnika možnosť vzdelávať sa vo svojom jazyku," poznamenala J. Lalíková.
V rámci Slovenska nevie o žiadnom inom prekladateľovi do rómskeho jazyka, nie je si však istá, že je jediná. V začiatkoch si preložené dielka písala na papier a až potom texty prepisovala do počítača. "Bolo to príliš zdĺhavé, lúštenie škrtancov ma brzdilo v práci. Dnes píšem rovno do stroja. Nie každý výraz je možné preložiť doslovne, preto mnohokrát využívam opisy. Jedným z príkladov je slovné spojenie blankytné nebo. Hoci presne viem, čo to znamená, musela som popremýšľať, ako to opísať v rómštine, aby to vyznelo čo najvernejšie," uviedla J. Lalíková. Prekladanie je jej hobby. Venuje sa mu popri zamestnaní. Pomáha jej pri tom najmladšia z troch dcér. "Od poslednej knihy som sa nevedela odtrhnúť. Pracovala som po nociach a prestávala som, až keď som si už necítila chrbát. Najviac som vydržala nad prekladmi šesť hodín, no oplatilo sa mi k nim sadnúť si hoci aj na len jednu hodinu," priznala J. Lalíková. Jej snahu ocenilo Slovenské evanjelizačné stredisko pre masmédiá v Bratislave. Vlani ju navrhli ako adeptku na získanie ocenenia dobrovoľníckej organizácie Pomoc druhým za nezištnú pomoc a prácu bez nároku na honorár. Cenu pomenovanú Srdce na dlani nakoniec spolu s ďalšími štyrmi ľuďmi zo 75 nominovaných Jana Lalíková získala.
Autor: Jana KUMIČÍKOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
