osemfinálovej prehre s Venezuelou 0:3 obsadili mladí Slováci v šestnásťčlennej konkurencii deviate miesto. Medzi zverencami trénera Vladimíra Přidala boli aj traja hráči VK PU Prešov - smečiar Martin Sopko, nahrávač Martin Repák a libero Jaroslav Fedorišin. S prvými dvomi menovanými sme sa tesne po ich návrate pozhovárali.
"To deviate miesto bolo splnením cieľa, tréner nám však prízvukoval, že sme nedosiahli nič viac," začal našu debatu Martin Repák, ktorému spoluhráči hovoria familiárne Šaňo. "Myslím však, že naša hra bola až na posledný zápas celkom dobrá." Jednotlivé duely rozmenil na drobné Martin Sopko. "V prvom zápase s Poľskom sme síce prehrali 0:3, ale hrali sme dobre, bol to veľmi vyrovnaný volejbal, žiaľ, nezvládli sme koncovky. S Čínou, ak sme chceli postúpiť zo skupiny, sme museli vyhrať. Tréneri nám to doslova prikázali a aj keď okolo toho bolo dosť nervozity, zvíťazili sme 3:1. Dobrý zápas sme odohrali s Francúzmi, ktorí hrajú azda najrýchlejší volejbal v Európe. Prehrali sme ho síce 2:3, ale takmer sme dosiahli zvrat. Myslím, že rozhodlo naše slabšie podanie a príjem. No a osemfinále s Venezuelou? Pred tým zápasom sme sa výslovne pos..li Súper mal osobnosť v podobe Gomesa, ktorý je hviezdou gréckeho Olympiakosu Pireus. Mali sme až priveľký rešpekt a utrpeli hladkú prehru."
Všetci traja Prešovčania patrili do základnej zostavy. Pravda, Repák sa na post nahrávačskej jednotky dostal po zranení Skladaného. "Prvé dva zápasy som odohral od začiatku, v tom treťom som spočiatku sedel, potom som striedal do tretieho setu a takmer sa nám podarilo zápas s Francúzmi zvrátiť. Vtedy tréner Přidal povedal, že budem nahrávačskou jednotkou. So svojimi výkonmi som bol vcelku spokojný." Výkony Martina Sopka boli limitované nepríjemným ochorením, po infúzii však horúčky ustúpili. "Veľmi som sa snažil, myslím, že útočne sa mi celkom darilo, trocha to škrípalo na prihrávke a pri podaní," priznal prešovský "bombardér".
Obom Martinom sa vcelku pozdávali aj výkony tretieho Prešovčana, Jara Fedorišina.
Martin Repák sa zamyslel aj nad miestom slovenského volejbalu na medzinárodnej scéne. "V tejto kategórii patríme k ôsmim - desiatim najlepším tímom. Podľa mňa z absolútnej špičky ešte vyčnievajú Rusi, za nimi sú dve - tri vyrovnané mužstvá." Atmosféra majstrovstiev "Šaňa" príliš neuchvátila. "V podstate to nebolo nič mimoriadne, vo Wroclawi sme hrali na upravenom zimnom štadióne. Divákov nechodilo veľa, akurát na zápas s domácimi bolo dosť veľa ľudí, ktorí vyrábali armosféru. V hľadisku to bolo dvetisíc ku štyrom pre Poľsko, lebo nám fandili akurát moji rodičia a rodičia spoluhráča Ľuboša Gála, ktorí za nami pricestovali."
Obaja juniorskí reprezentanti boli aj v širšom výbere Slovenska pre Svetovú letnú univerziádu, ktorá začne na budúci týždeň v Pekingu. Pokiaľ sa však M. Sopko do konečnej nominácie trénerov Jána Tokára a Mikuláša Ortutaya dostal, M. Repák napokon ostáva doma. "To, prečo ma napokon nenominovali, vedia asi tréneri. Len ma trocha mrzí, že po Chocholovi bude druhým nahrávačom Májek, ktorý už tri roky hrá vo VKP Bratislava smečiara. No čo, aspoň budem mať viac času na učenie," so smutnou iróniou dodal 20-ročný študent, pochádzajúci z Revúcej, ktorý by sa mal budúci týždeň zapojiť do prípravy v klube. Zato M. Sopko bude "rozlietaný" aj obrazne, aj doslova. "Síce so trocha unavený, ale do Číny sa teším, napokon, nechodí sa tam každý deň... Chcem aj dobre reprezentovať univerzitu a pokúsim sa prispieť k tomu, aby sme dosiahli čo najlepší výsledok. Letím neskôr ako spoluhráči, až 21. augusta spolu s Tomášom Kmeťom," prezradil nám prešovský odchovanec.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
