vôbec, sa stále väčšmi do popredia ryje osoba Pála Csákyho.
Isteže by bolo nenormálne, keby jasne väčšinový názor, ktorý existuje ako na úrovni predsedníctva SMK, tak aj okresov, a hovorí o nutnosti vystúpenia z koalície, nemal v strane vôbec žiadnu oponentúru. Csáky je však, po prvé, druhou najvplyvnejšou postavou SMK smerom dovnútra i von. To by samo osebe neprekážalo, keby len, po druhé, sa neprezentoval prostriedkami, ktoré by mali byť práve jemu bytostne cudzie - mediálnym ovplyvňovaním. Presne Csáky to totiž bol, ktorý pri rôznych koaličných či straníckych potýčkach nestíhal pripomínať, že nič neprofanuje politiku a politikov väčšmi, než konflikty v "priamom prenose". Teda metóda verejného nátlaku na partnerov, čo je základná príčina predčasných medializácií sporov ešte skôr, než sa doberú k nejakému výsledku.
Nuž tento Pál Csáky, prívrženec rukavičkovej diplomacie, aristokratickej politiky, ktorá publiku síce nič významného neutají, ale verejne prezentuje len podstatné výsledky (a nie zápasy o ne), teraz fakticky vyhlásil za luhára Pála Farkasa, predsedu Republikového predstavenstva SMK. V médiách totiž poprel nielen to jeho tvrdenie, že on sám, Csáky, hlasoval za dokument o odchode z koalície, ale aj fakt, že by sa o takom materiáli vôbec hlasovalo. Je nepodstatné, že ktorý z nich klame; podstatnejšie je manévrovanie Csákyho. Popri intervenciách bratislavských ambasád je práve jeho angažmán, ktorým prekračuje vlastné zásady, tým aspektom, čo by ešte mohol zvrátiť zdanlivo nezvratné. Aké sú a odkiaľ sa berú Csákyho motivácie?
Naporúdzi sú okamžite "ostrovidné" postrehy, ktoré za Csákyho aktivitami odhalili túžbu voziť sa ešte rok v bavoráku a poberať ministerský žold navýšený o 15 tisíc za podpredsednícke lampasy. Všeobecne na Slovensku je to argument ako remeň, v Csákyho prípade však naprostý idiotizmus. Netreba si nikoho idealizovať, tento podpredseda SMK i vlády však má iné životné ambície, než je štátny milión, o ktorý by demisiou prišiel. O čosi ťažšie vyvrátiteľný je argument z rovnakého suda, teda že papaláši SMK by sa materiálne ukrátili, keby utekali práve vtedy, keď sa finalizuje privatizácia Transpetrolu. Tam je, všakáno, "generálom" nominant SMK Czucz a jeho námestníkmi ďalší dvaja "etnickí" Maďari. Ťažšie sa s tým polemizuje preto, lebo tu už nebeží o jeden milión, ale (prípadne) desiatky miliónov, a na Slovensku je dnes atmosféra, že podozrivý je už proste každý. Proti tomu je iba jediný chabý argument - SMK je jediná strana, ktorá tri roky slalomovala v koalícii bez povalenia jedinej bránky, bez jediného škandálu.
Pravdepodobnejšie sa javí, že Csáky ako predstaviteľ SMK s ďaleko hustejšími osobnými väzbami na západných politikov, ako ktorýkoľvek iný (vrátane Bugára), nazbieral o dôsledkoch odchodu SMK z vlády skutočne najvýstražnejšie správy. (Respektíve si myslí, že vie viac.) "Reakcie by boli veľmi silné v negatívnom zmysle slova", vystríhal nedávno s upozornením, že práve teraz mu v USA dali výslovne na vedomie, že "sa blíži rozhodnutie ohľadom NATO a my sa správame v koalícii strašne nezodpovedne". Je fakt možné, že informovanejšia a úplnejšia analýza dôsledkov vedie Csákyho, aby celou váhou svojej sily a vplyvu, teda aj mediálnymi technikami, odvracal riešenie, ktoré pokladá pre SMK i Slovensko za horšie.
Tu však patrí zásadná poznámka: Na to netreba žiadnu analýzu, aby bolo aj koňovi, nielen Csákymu, zrejmé, že vystúpenie obsahuje viac momentálnych mínusov (pre SMK i krajinu) ako plusov. Na to veru netreba chodiť do Washingtonu ani Bruselu, ani počúvať Hengela v Bratislave. SMK nie je predsa na odchode preto, aby jej bolo lepšie, ale preto, lebo bola opakovane konfrontovaná s porušovaním pravidiel, na ktorých sa koalícia kedysi zaviazala fungovať. A rozhodovanie na RR SMK nebude o tom, či budú dôsledky zničujúce alebo ešte únosné, ale o tom, či vyšší záujem (štátu, strany, maďarstva na Slovensku) legitimuje všetko, alebo existuje nejaká latka, pod ktorú sa už nedá ísť.
Najhlbšia motivácia Csákyho vzdorpodniku však spočíva najskôr v jeho rivalite s Bugárom, ktorá je chronická od chvíle, čo s ním prehral voľby o post predsedu. Dalo by sa zniesť množstvo príkladov, keď Csáky, zdanlivo nezrozumiteľne, viackrát na pôde SMK, ale i verejne, deklamoval presný opak toho, čo presadzoval Bugár. Tu je zvlášť pikantné a usvedčujúce zároveň, že to bol práve Csáky, ktorý začiatkom apríla ako vôbec prvý vyšiel s myšlienkou, aby Dzurinda v prípade, že SDĽ predloží v parlamente alternatívu 12+12, spojil vládny návrh reformy VS s hlasovaním o dôvere. Nuž, ako je kompatibilný tento jeho nápad s terajšou starosťou o "stabilitu koalície"??
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
