festivalu - Krivany 2001 spojili organizátori s oslavami 700. výročia prvej známej písomnej zmienky o obci, ako aj s jarmokom, posvätením nového obecného erbu, či stretnutím rodákom, ktoré v piatok slávnosti zahájilo.
„Zišlo sa tam asi tisíc rodákov, vlastne všetci boli pokrvne príbuzný, takže to bol jeden zo životných zážitkov," povedal nám starosta Ján Šejirman, ktorého trochu zamrzelo, že miestnych obyvateľov bolo na amfiteátri pri stretnutá pomenej. Ako uviedol, obecné zastupiteľstvo udelilo Cenu obce Krivany štyridsiatim občanom, ktorí niečo vytvorili pre spoločnosť, či už v Krivanoch alebo aj v širšom meradle. Spomedzi významných rodákov tejto obce spomenul bývalého pedagóga univerzity v Nitre a prvého riaditeľa tamojšieho kresťanského gymnázia Karola Križalkoviča, poslanca Viliama Sopka, či kontroverzného profesora Padovskej univerzity Milana Ďuricu.
V sobotu čakali na zaplnený amfiteáter v Krivanoch vystúpenia dovedna takmer štyroch stoviek účinkujúcich. Medzi nimi súbory z východného Slovenska, ale i z Brna, či Bulharska. Vyvrcholením bol blok Javorom, javorom, v ktorom vystúpil Ján Ambróz z Telgártu a jeho hostia. „Bol to ohromný zážitok, ľudia sa ani o jednej nechceli rozísť," povedal starosta, no dodal, že ho mrzí, že kvôli pokazenému autobusu nedorazil súbor Partizán Slovenská Ľupča. „Je to škvrna na programe, lebo na tomto súbore, ktorý perfektne prezentuje stredoslovenský folklór, som si veľmi zakladal."
Zábava pokračovala aj v nedeľu, kedy okrem iných vystúpili aj folkloristi z Poľska. K vysokej návštevnosti nepochybne prispelo aj slnečné počasie, účinkujúcich bolo okolo 350. „Vo folklóre nemôže byť nejaká súťaživosť, ide o spôsob, ako prezentovať ľudovú kultúru," poznamenal Ján Šerijman a dodal, že cieľom festivalu je prezentovať celé spektrum folklóru a ľudovej kultúry. „Každý blok je vlastne galaprogram. V prvom rade nám ide o to, aby sme túto nádheru ukázali mladej generácii. Podľa môjho názoru je program dobre pripravený aj po režijnej stránke, o ktorú sa paritným zastúpením postarali Vlastimil Fabišík z Brna a Ondrej Kandráč z Krásnej Lúky," povedal starosta Šejirman, ktorého sme sa opýtali i na to, aký je jeho osobný vzťah k folklóru:
„Máme tu v Krivanoch jedného fanatika, pána Lazoríka, no a ja tvrdím, že som v tejto oblasti jeho decko, takže som prívržencom týchto vecí. Beriem ich však z iného pohľadu. Nechcem ľudovú kultúru a folklór vnucovať, ako sa hovorí o pánovi Lazoríkovi, že ide nasilu, chcem to podávať nenútenou formou, čo je podľa mňa pre mladých prijateľnejší spôsob."
Oslovili sme aj jedného z režisérov, Vlasimila Fabišíka. „Pochádzam z východného Slovenska, z Kojšova, v súčasnosti žijem v Brne, kde sa venujem slovenskému folklóru," uviedol V. Fabišík a dodal, že slovenský folklór je v ČR stále žiadaný. A ako sa dostal do Krivian?
„Pred piatimi rokmi som sem prišiel ako divák a potom som tu chodil každý rok. Na Morave organizujem dva veľké folklórne festivaly a bol som oslovený, aby som so svojimi skúsenosťami pomohol aj tu. Keďže sú tu veľmi dobrí ľudia, rád som ponuku prijal," odvetil režisér Fabišík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
