dome na Adlerovej 4 na sídlisku Furča žijú okrem bežných nájomníkov i osamelé matky odkázané na materiálnu podporu štátu.
Domov pre osamelých rodičov, tak znie oficiálny názov zariadenia, im poskytuje strechu nad hlavou a pomáha pri hľadaní východísk z nezávideniahodnej situácie.
"Prijatie do nášho zariadenia je podmienené splnením niekoľkých kritérií. Akceptujeme osamelých rodičov s maloletými deťmi, prípadne tehotné ženy. Žiadatelia musia dovŕšiť vek 18 rokov a miestom ich trvalého pobytu musí byť mesto Košice alebo Košice okolie. Medzi našími klientmi prevládajú ženy, ktoré sa ocitli v núdzi a nemajú vyriešenú bytovú otázku. Sú tu slobodné matky aj rozvedené ženy - tie majú zvyčajne viac než jedno dieťa. Väčšina má základné vzdelanie alebo skončila stredné odborné učilište", popisuje osadenstvo domova Katarína Lukačková pracujúca v Domove pre osamelých rodičov.
Záujemcovia o poskytnutie sociálnej pomoci vypĺňajú žiadosť. Uvádzajú v nej napríklad osobné údaje, údaje o svojich príjmových a majetkových pomeroch a niekoľkými vetami žiadosť zdôvodnia. Mali by zároveň zvážiť a navrhnúť alternatívy riešenia svojej situácie v budúcnosti. Každý prípad posudzuje príslušný okresný úrad, ktorý zároveň overí pravdivosť údajov a vydá odporúčanie.
"Výber robí komisia. Vedieme poradovník, ale nedodržiava sa striktne. Azda najdôležitejším kritériom je naliehavosť prípadu. Máme kapacitu 32 miest, čo je pre celé mesto dosť málo", pokračuje K. Lukačková.
"K dispozícii je 14 dvojizbových bytov, 4 garsónky. Pokiaľ ide o rozmiestnenie, napríklad v jednom dvojizbovom byte bývajú dve mamičky. Každá má s dieťaťom vlastnú izbu. Sociálne zariadenie, kuchynské priestory a chodbu majú spoločné. Matky sa snažíme ubytovávať tak, aby, ak v jednej izbe býva matka s dvoma alebo troma deťmi, v druhej bývala matka s jedným dieťaťom. Nie napríklad tri a tri deti. Usilujeme sa, aby sa tiesnili čo najmenej."
Podľa prevádzkového poriadku Domova pre osamelých rodičov by dĺžka pobytu matky v zariadení nemala presiahnuť jeden rok. Aká je realita?
"Nie vždy sa nám to podarí dodržať. Mnohé tu ostanú aj dva, dva a pol až tri roky. Samozrejme musíme vidieť z ich strany iniciatívu problém vyriešiť. Ženám, ktoré sem prídu tehotné, samotný prevádzkový poriadok umožňuje používať byt až dva roky."
Správca zariadenia môže pobyt okamžite ukončiť v prípade porušovania domáceho poriadku. Vymedzuje práva a povinnosti používateľov sociálnych bytov, postup pri zabezpečovaní opráv, návštevné hodiny. Ako povedala Katarína Lukačková, práve návštevy sú najčastejším prípadom porušenia domáceho poriadku. "Pravidlá sú dosť prísne, pretože sociálne byty sú v budove, kde žijú aj riadni nájomcovia. Cez deň je dom otvorený, na noc zamestnávame vrátnika. Večer o siedmej zamykáme a brána sa otvára až ráno. Príčinou týchto opatrení sú neželané návštevy. Mnohé dievčatá majú druhov, niekedy to ani nie je otec dieťaťa, a nechávajú ich u seba prespávať. Vzhľadom na to, že Domov má slúžiť osamelým rodičom, čo je jedna z podmienok prijatia, je neprípustné, aby sa druh zdržiaval tu. Môže chodiť na návštevy, ale ak spolu bývajú, potom už tvoria spoločnú domácnosť a zaniká nárok na pobyt v zariadení."
Domov pre osamelých rodičov na Adlerovej poskytuje rodičom v núdzi v rámci možností ubytovanie a poradenské služby. Nezahŕňa to upratovanie a varenie, podľa slov K. Lukačkovej však v rámci poradenstva pomáhajú dievčatám pri osvojovaní kuchárskeho umenia. Byty dostávajú úspešné žiadateľky zariadené. Sú v nich koberce, nábytok, záclony. V každom byte je dokonca chladnička, práčka.
Poradenská služba má pomerne široký záber. "Možno povedať, že riešime všetky problémy, s ktorými sem osamelé matky prídu. Vybavovanie sociálneho bytu, informácie o iných možnostiach v našom okrese, kraji, napríklad v rámci charitatívnej pomoci. Poučíme ich ako vybavovať sociálne dávky, o možnostiach jednorázových dávok, pomáhame pri umiestňovaní detí do predškolského zariadenia alebo školy. Poskytujeme poradenstvo pri hľadaní zamestnania, máme k dispozícii prehľad príležitostí verejnoprospešných prác. Snažíme sa poradiť im pri každom probléme, s ktorým prídu. Spolupracujeme s odborníkmi z psychológie a psychiatrie, pomáhame teda ženám aj pri problémoch psychického charakteru", popisuje K. Lukačková.
Ako sme sa dozvedeli zariadenie píše svoju históriu už vyše dve desaťročia. Za ten čas bolo medzi žiadateľmi niekoľko mužov. Ich žiadosti však boli zamietnuté, alebo ich záujemcovia po oboznámení sa s podmienkami stiahli.
Za pobyt v zariadení sú užívateľky povinné platiť. "V zmysle zákona prispievajú, podľa svojho príjmu a majetkových pomerov. Po úhrade poplatku im musí zostať 75% výšky životného minima. Platia potom plnú, čiastočnú úhradu, niektoré neplatia vôbec. Len osem až desať percent žien je totiž zamestnaných, ostatné žijú zo sociálnych dávok, poberajú prídavky na deti alebo výživné", dodáva Katarína Lukačková.
8. augusta 2001 evidovali v Domove pre osamelých rodičov 46 nevybavených žiadostí. Každý mesiac pribudne vyše 20, pričom je potrebné vziať do úvahy, že nie všetci osamelí rodičia žiadosť podajú. Veľké percento z nich tvoria slobodné matky. Je to v čase alarmujúco klesajúceho prírastku obyvateľov útecha? Majú sa slobodné matky, zlepšujúce skóre prírastku novorodencov, stať príkladom pre generáciu, ktorá sa najprv materiálne zabezpečí a (ne)zodpovedne odkladá založenie rodiny na čas, keď nebude závislá na podpore od štátu? V Slovenskom štáte neplatí viacero axióm s celosvetovou pôsobnosťou. Stará múdrosť "Pomaly ďalej zájdeš" je však výnimkou. Jej modifikáciu možno uplatniť aj v prípade zabezpečovania prírastku obyvateľstva. "Keď budeš pomaly prispievať, budeš menej problémov mať."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
