Strednici, sa tento krát stretlo 9 folklórnych súborov z oboch strán hranice. Ako hovorí starosta Ždiaru Ladislav Budzák: "Sme tu z troch strán. Z Oravy, z Podhala, Tatier i z Magury,". Po úspešných predchádzajúcich ročníkoch sa organizátori, folklórna skupina Goral, miestna odbor Matice Slovenskej, obecný úrad Ždiar a ždiarske Združenie turizmu, rozhodli presťahovať celé dianie z Monkovej doliny na Strednicu. "Každým rokom narastá počet návštevníkov i účinkujúcich. Možno v Monkovej doline nebude panovať taká rodinná atmosféra ale aj výhľad na Havran a Ždiarsku vidlu môže byť pre návštevníkov očarujúci," vysvetľuje Daniel Damer huslista z folklórnej skupiny Goral. Vedúca súboru Adriana Bachledová dodáva, že na Strednici je viacej miesta na parkovanie a takisto viacej miest pre divákov. Špecifikum Goralských slávností v Ždiari je to, že tu vystupujú iba goralské folklórne skupiny. Nepozývajú sa ani súbory so štylizovanými tancami. "Netvrdím, že štylizovaný folklór nie je to pravé orechové. My si však nemôžeme dovoliť nič prikrášľovať. Musíme si zachovať autenticitu," hovorí Bachledová. Slávnosti Goralov zo všetkých strán odštartovali slávnostnou svätou omšou. Z kostola sa účinkujúci pobrali koňmi ťahanými vozmi na dejisko podujatia. Nechýbala ani muzika a spev. Sprievod charakterizoval nebývalý záujem turistov z oboch strán hranice. Najväčší obdiv vzbudzovali pestro vyšité kroje Goralov z poľského Jurgowa. Ich kolegovia z folklórnej skupiny Zeleny Javor z Krempach tvrdia, že ich kroj má s goralským len málo spoločného. "Náš kroj je menej zdobený výšivkami. Takisto nám chýbajú klasické "parzenice" na bokoch nohavíc," vysvetľuje Marek Bryja, vedúci súboru. Tanečníci z Liptovskej Tepličky dali pred omšou prednosť pivu. Ak nám povedali, v gatiach je im horúco. Majú totiž na sebe dvoje. "Strašne nás hryzú. Ale aspoň "pofrajerujeme" pred dievčatami," smeje sa Jožo Smolec. Popoludnie plné goralských tancov a skackavých melódií, malo odštartovať vystúpenie domáceho detského súboru Ždiaranček. Medzi Havranom a Ždiarskou vidlou sa však kopili búrkové mračná. Všetci dúfali, že sa nakoniec počasie umúdri, no nestalo sa. S poslednými slovami privítacej reči starostu obce Ždiar, Ladislava Budzáka sa spustil z oblohy lejak. Ľudia najskôr "ratovali" svoje hlavy. Ždiaranček spolu s Kicoráčikom z Lendaku a hŕstkou muzikantov ostali len bezradne stáť na premočenom pódiu. Mokli aj ceny do tomboly. Mimochodom, prvou cenou bol detský ľudový kroj zo Ždiaru v hodnote 8 tisíc korún. Radosť by nie jednému turistovi urobila aj goralská valaška, či originálne krpce. To, že Gorali sú naozaj tvrdí chlapi potvrdzuje fakt, že hneď po tom, ako dážď ustal, prehliadka pokračovala ďalej. Podarilo sa spojazdniť aj aparatúru. Viacero z návštevníkov síce dalo prednosť teplu domova, ale tých čo ostali bolo stále dosť. Goral predviedol úplne novú choreografiu s názvom "Grohoľove šnisko". "Je to jeden z našich najlepších tanečníkov a bude snívať sen o tom, že odchádza do Ameriky, ale jeho srdce zostane pod Tatrami," hovorí A. Bachledová. Zároveň dodáva, že aj budúci rok sa všetci budú snažiť o to, aby Goralské slávnosti boli čo najlepšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
