štýle pop-funky. Dušou kapely je 21-ročný gitarista, spevák, raper, skladateľ a textár Matúš Kľúčik a jeho rovesník, sólový spevák Tomáš Palonder. Každý zo siedmych členov skupiny v minulosti pôsobil vo viac či menej známych formáciách, ktoré sa sústredili najmä na hranie v kluboch. Hneď po sobotňajšom živom vstupe na 5. výročí komerčnej televízie sa chlapci z Love 4 Money premiestnili do rekreačnej oblasti Kurinec v Rimavskej Sobote, kde na nich čakalo množstvo mladých ľudí. Hoci ozvučenie nebolo práve najlepšie, publikum sa zabávalo a známe skladby spievalo spolu s Tomášom Palonderom. Ten si našiel čas i na to, aby odpovedal na naše otázky.

Bežne hrávate dvakrát do dňa, alebo je to výnimka?

Často sa stáva, že mesiac máme voľno, lebo nie sú žiadne koncerty a potom paradoxne prídu dva v jeden deň. Býva to tak naozaj takmer vždy. Ak to môže niekto ovplyvniť, nech nám to nerobí, lebo je to pre nás strašná hektika.

Váš album obsahuje 12 skladieb. Čo okrem nich hrávate na koncertoch?

Máme pripravený poldruhahodinový, maximálne dvojhodinový program. Hráme piesne zo svojho albumu, aj nejaké coververzie. Robíme, samozrejme, aj nové skladby. Zatiaľ sú tri, všetky po anglicky. Na druhý album je však ešte skoro. Vydáme ho až vtedy, keď budem stopercentne presvedčení, že stojí za to vydať ho.

Je vám jedno, či hráte v klube, alebo na otvorenom priestranstve?

Musím sa priznať, že v tom nemôžeme robiť veľké rozdiely. Keď nás niekto zavolá hrať do neznámej dedinky a povie, že nám vyplatí požadovaný honorár, tak prídeme. S výnimkou politicky orientovaných akcií. Na tie sa nahovoriť nedáme.

Ste početná zostava. Nie je problém nájsť vyhovujúci termín na skúšku?

Je to problém. Je nás sedem a každý sa venuje ešte aj niečomu inému. Je naozaj komplikované zohnať všetkých ľudí tak, aby sa na skúške zišla celá kapela. O nič lepšie to nie je ani s fotením. Nemáme ešte ani jednu oficiálnu fotku zo štúdia ako celok, pretože nie sme schopní zísť sa na fotenie v jeden deň. Dohadujeme si termín, snáď to vyjde. A vzájomné hádky? Tie nezávisia od počtu členov. Boli by, aj keby sme hrali len dvaja, alebo traja. Každý z nás tvorí, každý je osobnosť a snažíme sa predbehnúť jeden druhého. Diskutujeme o probléme, ak náhodou nejaký vznikne. Veď rovnako je to aj v manželstve, alebo v parlamente.

Ako si sa k Love 4 Money dostal práve ty?

Spieval som v rôznych neznámych kapelách. Chalani hľadali speváka, boli už v tom čase všetci spolu, s Matúšom Kľúčikom sme sa poznali od pieskoviska, ja som chodil na ich skúšky a zapáčilo sa mi to. Aj keď sa musím priznať, že funky nie je práve môj štýl. Počúvam skôr tvrdšie veci, takže sa snažím do kapely dosadiť svoj spôsob hudobného premýšľania. Dúfam, že ľudia počujú, že to nie je čisté funky ako napríklad Delegation, ale že je tam trochu viac bigbítu.

V nízkych polohách sa tvoj hlas podobá na spev tvojho strýka Marcela Palondera. Vieš o tom?

Je pravda, že sa náš hlas v basovejších polohách podobá. Sám Marcel, keď počul jednu za najúspešnejších skladieb Ráno, neveril vlastným ušiam. Snažím sa teda vyhýbať nižším polohám, aby si nás ľudia nemýlili, ale nerobil by som z toho vedu. Čo sa týka môjho spevu, viem o svojich nedostatkoch. Rady druhých nepočúvam, som dostatočne sebareflektívny, no pripomienky istých ľudí si predsa len treba vypočuť, zvlášť keď ide o hudobných kritikov.

Aké publikum chcete svojou hudbou osloviť?

Veľa ľudí hovorí, že nie sme komerčná skupina, lebo nehráme pre mladých ľudí, vraj je to pre starších. Každý to analyzuje po svojom, ale my hráme najmä pre seba. Keby sme hrali pre ľudí, museli by sme počúvať ich vkus. To do istej miery, samozrejme, aj robíme. Snažíme sa však počúvať hlavne sami seba, pretože koľko ľudí, toľko hlasov a názorov. Naša cieľová skupina nie je teda vekovo ohraničená. Chceme osloviť ľudí, ktorí nemajú mindráky, komplexy, nepotrebujú zbytočne veľa agresivity či pseudonázorov. Hranie sa na niečo je totiž medzi slovenskými kapelami dosť rozšírené. Tým smerom sa nechceme uberať.

V jednej z recenzií vášho albumu vás nazvali pokračovateľmi skupiny Made 2 Mate...

Necítime sa byť následníkmi Made 2 Mate, ani A-konto. Sám som počul podobné názory. Ale nikoho sa nesnažíme kopírovať. Hráme si svoje. Ak cítime konkurenciu, tak v No Name, alebo IMT Smile, čo sú kapely, ktoré si veľmi vážim, hoci veľa ľudí na ne nadáva. Nechápem prečo, ale asi je to závisť. Páči sa mi aj skupina Para, aj v nich cítim konkurenciu už len preto, lebo zastávam názor, že nejde o štýl, ktorý kapely hrajú. Ľudia počúvajú všetko možné, ale ide o to, či ich kapela osloví. Keď sa to niektorej podarí, je to pre nás automaticky konkurencia. Ide viac o kvalitu a zrozumiteľnosť hudby, ako o štýl.

Autor: kum

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.