skutočnosti, že našej matičke Zemi dochádzajú sily i trpezlivosť. Je jasné, že veľa vecí robíme inak, akoby sme mali. Rovnako je isté, že následky nášho neuváženého správania začneme v blízkej budúcnosti intenzívnejšie pociťovať. Pravdepodobne toto je jeden z hlavných dôvodov, prečo začali vznikať organizácie zasadzujúce sa za práva zvierat a záchranu Zeme. Ak by som tieto organizácie mala jedným slovom charakterizovať, povedala by som, že sú v prvom rade radikálne. No začnem tým, že vyzdvihnem výsledky ich niekoľkoročného pôsobenia, vďaka ktorému sa veľa zmenilo (samozrejme k lepšiemu). Opakovaným organizovaním petícií a ich následným zasielaním na adresy príslušných orgánov upozornili a vyriešili už nejeden problém, ktorý po celé roky zostával nepovšimnutým. Konkrétne Sloboda zvierat zachránila a našla domov tisícom zvierat, vystavala útulky, bojovala a stále bojuje proti neopodstatnenému testovaniu kozmetických prípravkov na zvieratách. Spoločnosť priateľov Zeme sa zase pričinila o zlepšenie zákona o odpadoch a prostredníctvom táborov jej členovia prinavrátili pôvodnú podobu množstvu lesov, vôd a lúk. Nechcem im ubrať ani kúsok z týchto zásluh, napriek tomu by som rada vysvetlila, čo ma priviedlo k použitiu slova radikálny. Na letákoch a plagátoch, ktoré sa v rámci rozličných kampaní objavujú na verejných priestranstvách, sa často propagujú myšlienky, ktoré sa inak ako radikálnymi nazvať nedajú. Pripúšťam, že je najvyšší čas na zmenu, ale zároveň som zástancom názoru, že všetko potrebuje svoj čas. Výroky typu prestaňte jesť mäso, nekupujte si výrobky z kože a podobne, sú presne tie, s ktorými napriek všetkej úcte a obdivu k činnosti týchto organizácií nesúhlasím. Z jednoduchého dôvodu niektoré veci sú PRIRODZENOU súčasťou nášho života od čias, kedy naši predkovia obývali jaskyne, zbierali plodiny, lovili zver a pred zimou sa chránili odevom z kože. Neporovnávam vtedajší a súčasný svet. Nezastávam sa ani neľudských (výstižnejšie povedané nezvieracích) praktík, aké sa využívajú v mäsospracovateľskom priemysle, ani nepodporujem snobov, predvádzajúcich sa v kožuchoch z chránených zvierat. Len chcem podotknúť, že nie všetko, čo je pre dnešný svet typické, musí byť zlé. Dokonca si trúfam povedať, že práve radikálna forma nátlaku na zmenu životného štýlu uberá týmto organizáciám nádejných členov. Zopár viet na moju obhajobu. Mäso takmer nejem, nie z presvedčenia, jednoducho mi nechutí. Ale zároveň chápem ľudí, ktorí si bez neho svoj jedálny lístok nedokážu ani predstaviť. Prehnaná konzumácia mäsa a mäsových výrobkov neprospieva zdraviu, ale ani naslovovzatí odborníci sa ešte nevyjadrili v prospech jeho nekonzumácie. Na margo kožených a kožušinových výrobkov (tých, ktoré sa nevyrábajú z kože chránených zvierat) snáď toľko, že po skúsenostiach s kožnými chorobami spôsobenými nosením obuvi vyrobenej z "umelín" uprednostňujem prírodné materiály, medzi ktoré patrí aj koža. Necítim sa preto byť "ničiteľom" všetkého živého. Niektoré veci jednoducho používame odpradávna a podľa všetkého používať budeme, kým bude ľudstvo existovať.
Lucia Gallíková
Autor: Nie je všetko zlé
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
