Litvínovský útočník, ktorý opustil výpravu po jednom z turnajov v Calgary (mimochodom, s 26 bodmi v 9 zápasoch bol na turnaji najlepším v kanadskom bodovaní), mal vtedy 17 rokov a necelé dva mesiace... Správu, ktorú o jeho úteku okamžite rozširovali svetové agentúry, samozrejme registrovali aj zámorskí skauti. Rok nastupoval v juniorskej WHL, v drese Seattle nazbieral v 71 zápasoch 145 bodov (65+80), a tak bolo jasné, že 18 - ročný mladík to môže v drafte dosiahnuť vysoko. Stalo sa, v roku 1990 ho Vancouver Canucks draftovali z 2. miesta. Dodajme, že na prvom bol neskorší kanonier San Jose Sharks a na piatom Jaromír Jágr...

"Samozrejme, že nie sme spokojní. Už štvrtýkrát za sebou sme sa nedostali do play off, žiaľ, hokej je tímový šport. Takže sa na to nechcem pozerať ako individualista, jednoducho, nedarilo sa celému mančaftu."

Ale vám sa v tejto sezóne zvlášť darilo. Doteraz ste z individuálneho hodnotenia mali len jednu lepšiu sezónu, ešte pred štyrmi rokmi v Pittsburghu.

"Bola naozaj druhá najlepšia. Spolupráca s Radkom Dvořákom a Honzom Hlaváčom bola super, sú to vynikajúci hokejisti, navzájom sme sa dopĺňali, išlo nám to, chytili sme chuť..."

Čo hovoríte na to, že sa dosť dlho spomínalo to, že najvážnejším adeptom na získanie Jaromíra Jágra bol, aj z hľadiska splnenia finančných mantinelov hráča, práve superbohatý New York Rangers.

"No, už je to vyriešená vec, o ktorej je už možno aj zbytočné sa baviť. O Jardu mal klub eminentný záujem, z nejakých dôvodov sa to však nepodarilo."

Ak by sa to však podarilo, išiel by preč, do Pittsburghu preč, Kim Jonsson, Yorke a Jan Hlaváč.

"Asi áno, tak mala znieť dohoda."

Určite by vám práve Hlaváč chýbal.

"To áno. Honzu by určite bolo škoda. Bohužiaľ, praidlá sú také: ak dostávate dobrého hráča, tak zaň musí dobrý hráč odísť. A medzi tými troma by žiaľ bol aj Honza."

New York Rangers je určite ´najprachatejší´ klub NHL. V čom to je, že nemôže, až zúfalo, prejsť tú pomyselnú čiaru a prehupnúť sa do play off?

"Hmmm... Peniaze v klube sú, aj hráči zarábajú pekné ´penízky´, podmienky sú... Neviem však, v čom to je... Jedna vec je však istá, ak sme sa štyri roky po sebe nedostali do play off, tak to už musíme dokázať v ďalšej sezóne a neohliadať sa na minulosť. Samozrejme, aby som odpovedal na vašu otázku: s daným stavom sme strašne nespokojní, s hráčmi, ktorých máme, by sme v play off mali hrávať. Ale prečo nehrávame, to fakt neviem... Ak by sme to vedeli, tak tam už asi sme, že?"

Povedali ste, že podmienky sú... Vraj suverénne najlepšie?

"Asi áno. Teda určite. Máme všetko, čo chceme. O to je potom ťažšie, keď prehrávame."

Ohliadnime sa trošku na inú minulosť. Rok osemdesiatdeväť. Emigrovali ste vo veku, v ktorom to bola sila.

"Prišiel som do Kanady, pár dní po mojich narodeninách. Mal som sedemnásť rokov. Bolo to ťažké rozhodovanie... Je to však na dlhé rozprávanie, neviem, či to teraz zvládnem rýchlo podať. Jednoducho som sa rozhodol, v zámorí boli veci,. ktoré ma lákali. Musel som sa rozhodovať rýchlo, rozhodol som sa takto."

Vraj bol vtedy na vašich rodičov určitý tlak, ktorý vás mal donútiť, aby ste sa vrátili späť.

"Tlak? Nie, ten nebol. Žiadny tlak naozaj nebol. To len rodičia úplne normálne chceli, aby som sa vrátil. Bol som taký ´klučina´, sedemnásť rokov, bol som strašne mladý, je jasné, že každý rodič, ktorého dieťa ostane v cudzine, sa bojí..."

Čo by ste robili vy? Ako rodič?

"Ak by som bol ja v tej pozícii a môj šestnásť - sedemnásťročný chlapec by ostal vonku, tak by som sa samozrejme, teda určite, snažil o to, aby sa vrátil. Hoci za toho režimu, aký tu bol. Robil by som to isté, čo moji rodičia. Normálna vec."

Dobre, poďme ku vám. Všetka úcta, sedemnásť rokov, sám v cudzom svete. Ako ste to prežívali?

"Zažíval som mnoho nových vecí. Tie začiatky boli ťažké, nebolo to nič ´čokoládové´, nič ľahké. Ja som sa však dal na nejaký boj, z ktorého už nešlo ustúpiť. Nemohol som si dovoliť začať ´fňukať´, či premýšľať o tom, že som urobil chybu. Pevne som si stál za tým, čo som spravil a vyplatilo sa mi to."

Neľutujete nič?

"Nie! V žiadnom prípade!"

Január 89 - november 89...

"Samozrejme, keby som vedel, že o krátky čas sa to v Československu všetko zmení, tak by som asi k takému záveru neprišiel. Z mojej strany to bol totiž obrovský risk, otázkou bolo, kedy uvidím rodičov, brášku, priateľov... Práve to bolo na tom celom najnepríjemnejšie. Ale stalo sa a mne to nikdy ľúto nebolo. Aj keď som možno na to ani nemal čas..."

Čo váš brat? Hrá za Spartu, perspektívny?

"Je to vynikajúci hokejista. Akurát ma mrzí, že hrá len tuná v Európe. Hral vo Fínsku, síce rok v Amerike, ale len v Cincinatti. Mrzí ma, že sa nedostal do NHL-ky. Pritom ho poznám, viem, aký je to hráč. A nevravím to preto, že to je môj brat. Jediným problémom v jeho prípade už bude asi vek. Predsa len, má tridsaťdva rokov a v tomto veku už hráči za mláku neodchádzajú. Idú tam vtedy, keď sú mladší. Vek teda hrá proti nemu, zároveň aj to, že nikdy v NHL nehral. Ale strašne by som si prial, aby sa mu to aspoň na rok podarilo. Momentálne však hrá v Sparte, kde patrí k tým najlepším, je to ozaj vynikajúci obranca."

Trochu ku vám a Rangers. Vraj máte v kabíne jazdcov veľké slovo. Občas vraj zvýšite hlas na mladších.

"Kto vám to povedal?"

Honza Hlaváč, ešte v minulom roku tu na Eurotel Easy Cupe.

"Ách, tak. Fajn. S ním si to vybavím zvýšeným hlasom (smiech)... Pozrite sa, my máme v Rangers niekoľko dobrých hráčov s veľkými menami. Fleury, Richter... Ja osobne sa snažím skôr odvádzať výsledky na ľade ako v kabíne. Samozrejme, že niekedy si je potrebné niečo povedať, tento šport sa nedá hrať bez toho, aby ste prišli do kabíny a nikto nič nepovedal. V každom prípade, v kabíne tých hráčov, ktorí niečo hovoria smerom ku ostatným, je určite viac... To je asi všetko, čo by som k tomu chcel povedať."

V Lillehammeri v roku 1994 ste hrali za Kanadu. Určite každý chlapec, ktorý hral či hrá hokej na ulici, by chcel či chce byť Kanadou. Čo to znamenalo pre vás?

"Bola to veľká pocta. Hrať za kanadský nároďák je určite, ako ste povedali, snom každého chlapca. Ale ja to musím trošku poopraviť, dať na správnu mieru. Keby som mal možnosť hrať za nás, tak by som určite išiel. Situácia však bola trošku kostrbatá, pretože ja som vtedy nepodpísal kontrakt vo Vancouveri, nik nevedel, čo so mnou bude. Naši ma teda ani nekontaktovali, nepočítali so mnou. Vyjednávanie o kontrakte sa neustále preťahovalo a preťahovali a ja som bol bez hokeja. Až prišli Kanaďania a ponúkli mi, aby som hral za ich nároďák. Ja som na to pristúpil, bol som len rád. Bolo to super."

Ešte viac super by bolo, ak by vaša Kanada získala zlato, však?

"Určite! Mali sme striebro, prehrali sme so Švédmi na penalty. To ma strašne mrzelo, pretože prehra na penalty vo finále olympiády určite nie je práve férová. Teda určite by som bol radšej keby sme vyhrali. Ale aj keby sme vyhrali, na tie penalty, tak by som tvrdil, že to už nemá nič spoločné s hokejom. Určite by takto nemal končiť hokejový zápas. Trestné strieľanie by malo byť len vtedy, ak hráč ide sám na bránu a niekto ho podrazí. Ukončiť však zápas trestným strieľaním, to je blbosť. Takže ku tej olympiáde mám takéto dvojaké spomienky."

V Lillehammeri dalo o sebe vedieť aj hokejové Slovensko, vy ste nastúpili aj proti nemu. Ako ste ho vnímali?

"Slováci tam hrali veľmi dobre, mali veľmi kvalitný a silný mančaft. Musím sa priznať, že pred turnajom som si to určite nemyslel. Ale v priebehu turnaja sme ich začali sledovať a mysleli sme si, že majú na to, aby sa mohli dostať aj do finále. Aspoň podľa toho, čo hrali."

Vôbec, napadlo by vám, keď ste utekali z Československej socialistickej republiky, že o päť rokov budete hrať za Kanadu proti samostatnému Slovensku?

"Ale choďte, ako by mohlo! Koho by to napadlo!"

Máte české i kanadské občianstvo?

"Áno, oboje."

Takže momentálne ste na tom, čo sa týka možností štartu, ako?

"To presne neviem. Ale údajne vraj môžem hrať ua obidva mančafty. Údajne, nezisťoval som to."

Žijete na Manhattane, na svetoznámej Broadway a platíte vraj vysoké nájomné.

"Kto vám to hovoril?"

Švorizbový byt...

"To sedí."

...ktorý vychádza na 300 tisíc českých korún mesačne.

"Platím 8 200 amerických dolárov."

Takže cca to vychádza. Oplatí sa?

"Ja sa na to pozerám tak, že žijem len raz. Chcem byť v centre New Yorku, nikde inde."

Broadway, to sú kiná, divadlá, kultúra, umenie... Baví?

"Baví ma to. Samozrejme, že nemám toľko času, hokej to pohlcuje, ale keď sa dá, tak niekam idem. Snažím sa celkovo využiť Bradway, chodím na Broadway - shows... Ale nielen tam, vôbec, využívam aj samotné mesto. Rád chodím na basket, fandím New York Knicks..."

Ste hotový Newyorčan. Ako by ste tento pupok sveta charakterizovali?

"Moment... Trebárs takto. New York je mesto, ktoré vám splní všetky želania."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.