nevyzerá. Tento dojem trvá aj počas rozhovorov s ním, zvlášť keď sa rozhovorí o svojich koníčkoch.
V Strečne, kde pôsobí, ale aj v širokom okolí je známy najmä svojimi sloníkmi. V zbierke ich má vyše sedemsto.
„Prvého som dostal na fakulte, keď som bol ako taký slon v porceláne," smeje sa. Postupne prichádzali ďalšie, porcelánové, hlinené, drevené. Na poličkách sú kusy z Ameriky, Afriky a takmer celej Európy. Dnes už uvažuje nad tým, že zbierku niekde verejne inštaluje. Nech sa z nej vraj tešia deti.
Zdá sa však, že oveľa väčšou záľubou, ktorá mladého kňaza pohltila, je Mike Oldfield. Spoznal ho vďaka niekdajšej bratislavskej čiernej burze, na ktorej si kúpil prvé platne. „Bolo to vzrušujúce. Okrem policajtov, ktorí tam pravidelne zasahovali, pre nás platil aj zákaz opúšťať seminár. Tak som si požičiaval od kamaráta veľký kabát a reverendu som si pod ním zhrnul," spomína na študentské časy. Dnes má všetky radové albumy a niekoľko výberoviek, Oldfielda je plný aj jeho počítač.
Predminulý rok dostal nápad. K hudbe, ktorá je väčšinou inštrumentálna, napísal texty. Alebo skôr básne inšpirované hudbou. „Ide o to, ako na mňa jednotlivé skladby pôsobia, aké emócie vyvolávajú."
Texty dostali aj knižnú podobu, pod názvom Hudba slovom vyšli na sklonku minulého roku v dvojjazyčnej úprave. Mailom ich poslal aj Oldfieldovej agentúre. „Pred pár dňami sa mi ozvali. Cez spleť ľudí, ktorí sa okolo neho točia, dostal texty do rúk samotný Oldfield. Považujem to úspech."
Milan Kováč tvrdí, že za svojimi snami treba ísť. Hovorí to aj svojim farníkom. Jemu samotnému sa jeden zo snov začína plniť.
ANDREA HARMANOVÁ
FOTO - AUTORKA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
