hocijakého. Dubnica bola totiž tým mužstvom, ktoré v prípade výhry mohli tatranci v tabuľke preskočiť. Považania mali do soboty na konte bodov dva, kým zeleno - bieli nulu. Po trojbodovom zápise sa teda po piatich kolách prvý raz odpútali zo samého marssuperligového dna. Bude číslo šesť odteraz vašim šťastným číslom?, opýtali sme sa po zápase Dubnica - Prešov 1:2 trénera hosťujúceho Tatrana Jindřicha Dejmala.
"Dosť zložitá odpoveď na zdanlivo ľahkú otázku," odvetil kormidelník zeleno - bielych. "To, čo sa nám podarilo na dubnickom trávniku, je iba prvou kvapkou v mori na začiatku našej spoločnej cesty. Myslím si stále, že vedenie Tatrana ma angažovalo hlavne pre moje schopnosti pracovať v zložitých podmienkach, vedieť budovať mužstvo, boli dostatočne známe z predchádzajúcich pôsobísk. Pochopiteľne, ani ja som nepredpokladal päťzápasový pôst. Aj napriek ťažkému žrebu v úvode." V sobotu sa bezbodová prešovská séria skončila. Je to azda výsledkom toho, že ste sa konečne trafili do tej správnej zostavy? "Nemyslím, pretože ani tentoraz sme nehrali v tom najoptimálnejšom zložení. Viem, o konsolidácii mužstva sa hovorilo i hovorí najčastejšie. Lenže nebolo to možné. Stále niekto chýbal. Napríklad, Šlahor bol síce náš, ale hrať nemohol, lebo cestoval po zahraničí. Podobný prípad bol Mati. Ten síce s nami trénoval, ale hrať spočiatku nemohol. Do toho prišlo vylúčenie Vybírala a stop na štyri zápasy. O týždeň videl červenú kartu Šesták a nesmel hrať potom dve kolá. Naostatok bol potrestaný Marek Seman. Neustále sme teda museli improvizovať a neustále sa muselo niečo hľadať. A ešte do toho všetkého nešťastné Ďorďovo extempore... Nervózny som bol z toho, že nevyhrávame, ale i z toho, že niekto akoby zabúdal, v akom stave sa toto mužstvo nachádzalo a chcel od neho viac, než reálne bolo schopné dosiahnuť. Osobne preto nechcem preceňovať výsledok sobotňajšieho zápasu v Dubnici. Samozrejme, veľkú radosť z neho mám. Je však naň rýchlo zabudnúť a pripravovať sa na ďalšieho súpera, na získavanie ďalších bodov." Vraví sa, že prvá lastovička leto ešte nerobí. Žeby ste sa držali tohto porekadla? "V určitom zmysle. Súčasné mužstvo Tatrana potrebovalo už ako soľ vyhrať, získať nejaké tie body hlavne pre upevnenie si psychiky, sebavedomia. Ono je to tak, že trénovať môžete koľko chcete, ale či ozaj idete dobrou cestou potvrdzujú až výsledky. Budeme trénovať do úmoru a výsledky nebudú. Hráči potom prestanú veriť, že to čo robia, robia správne, lebo nevyhrávajú. Na druhej strane vo chvíli, a to je obrovské plus pre trénera, keď mužstvo vyhrá a upevní jeho presvedčenie, že ide ozaj tou správnou cestou. Niekedy je okolie netrpezlivé. Zavše i tréner nad sebou začne lámať palicou a zamýšľa sa, čo to robí ozaj dobre. Cesta stabilizácie nie však otázka krátkodobá. Som rád, že sme konečne vyhrali a bodovali. Pred nami je však ďalší súper. Určite kvalitnejší preto musím hráčom vravieť, aby na výhru v Dubnici rýchlo zabudli a koncentrovali sa na najbližší duel a aby ani z neho nevyšli naprázdno." Čo vám urobilo na Považí po záverečnom hvizde najväčšiu radosť? "Jednoznačne to, že konečne sme neinkasovali v prvých minútach! Uhrali sme bezgólový polčas a počas prestávky sme si mohli niečo povedať. Zjavne totiž našim hráčom chýbala odvaha smerom dopredu. Po dohovore sa karta i v tomto smere obrátila a začalo hrať pod našou taktovkou. Výsledkom boli dva góly po vypracovaných akciách, nie nejakých naivných súperových chybách. na rozdiel od toho domáceho na 1:2, ktorý bol viac menej náhodný."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
