obchodných združení, to všetko vyvolalo veľké nádeje na zníženie cien predávaného tovaru.
Samozrejme, zároveň so zvýšením úrovne predaja, osobitne potravín.
Nielen zhodou okolností práve v čase ich nástupu sa znížila kontrola predávaných výrobkov, najmä potravín tým, že sa zrušila ich povinná certifikácia. V rámci Európskej únie sa tento
inštitút považuje za prekážku pri výmene tovarov, ktorú bolo preto potrebné odstrániť. Zostalo teda len pri preventívnom vyhlásení zhody výrobku s legislatívnymi normami a kontrole bezpečnostných parametrov. V konkurenčnom prostredí sa predpokladalo, že si ceny i kvalitu výrobkov môže skontrolovať a proti predraženiu a nekvalite sa ohradiť samotný spotrebiteľ - pod záštitou spotrebiteľských organizácií.
Oproti predchádzajúcemu obdobiu, kedy bola povinná
certifikácia potravín, sa v Slovenskej republike takáto administratívna kontrola predávaného tovaru fakticky znížila. Vo viacerých podstatných smeroch sa dokonca zrušila, pričom ju nenahradila účinná kontrola spotrebiteľa a jeho spotrebiteľských organizácií v zatiaľ nie dosť tvrdom a účinnom
konkurenčnom prostredí. Prestali sa dokonca rešpektovať hygienické limity, ktoré u nás boli a sú v niektorých smeroch prísnejšie ako v EÚ. Veľké zahraničné reťazce začali v SR predávať výrobky, ktoré by si vo vlastných krajinách nemohli dovoliť ponúkať. Na veci nič nemení ani to, že tieto často až zdravotne závadné a nebezpečné produkty im dodávajú aj slovenskí výrobcovia, prípadne dovozcovia zahraničného tovaru. Prvé upozornenia na nedostatočnú kontrolu predávaných výrobkov prišli z Českej republiky, a to na slovenské porciované čaje s prímesou jedovatého durmanu a najnovšie na olivové oleje zo Španielska s prímesou karcinogénneho benzopyrénu.
Niekedy za predaj nebezpečných výrobkov ťažko obviňovať obchodné reťazce. Je to predovšetkým vec dôslednej kontroly, v tomto prípade Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcie a Štátnej veterinárnej správy. Tie si musia energicky vynútiť bezodkladné a celoplošné stiahnutie zdraviu škodlivých výrobkov a ešte predtým kontrolu vyhlásenia zhody.
Zaráža tiež, že napríklad nebezpečné olivové oleje prešli výstupnými kontrolami v Španielsku ako v krajine produkcie. Nedávna mimoriadna kontrola v hypermarketoch a ďalších veľkoplošných predajniach na Slovensku však odhalila ďalšie veľké nedostatky predaja. Zo 120 kontrolovaných nákupov vo všetkých obchodných reťazcoch sa ukázalo vyše 40 percent predražených, pričom
najväčšie chyby sa vyskytli najmä v predaji rýchloobrátkových tovarov, menovite potravín.
Kontrola sa zamerala na akciové ceny. Nevyhnutné bolo zakázať predaj až 528 druhov výrobkov v celkovej hodnote viac ako 3,4 mil. Sk a pri 35 druhoch nariadiť ichznehodnotenie. Závery z tejto kontroly sú závažné aj pre výrobcov. Najhorší sú nelegálni producenti. Pri destilátoch tvoria falošné destiláty (aj s dokonale sfalšovanými dokladmi) 35 až 40 % predaja. A tie znehodnocujú povesť aj kvalitných domácich producentov ako sú St. Nicolaus Liptovský Mikuláš, Frucona Košice i menších spracovateľov, ktorí vykazujú stabilnú
kvalitu bez nedostatkov.
Ale i malí výrobcovia, napríklad v produkcii cestovín, ťažšie dodržiavajú kvalitu. Pri dlhšom skladovaní múky sa vyskytujú plesne i mikroorganizmy, producenti na hygienu neveľmi dbajú. Kontrolných orgánov je pritom až priveľa. Skôr menej by bolo viac. Pri takých závažných nedostatkoch ťažko veriť aj vyhláseniu publikovanému v tlači (Hospodárske noviny, 17. júla 2001), že kontrola potravín je na Slovensku nadštandardná. Viac a aktívnejšie by mali vystupovať aj spotrebitelia a ich organizácie. Okrem iného majú právo žiadať, aby tovar propagovaný v letákových akciách bol aj v predajniach za vyhlasované znížené ceny skutočne k dispozícii. Nielen pritom však dochádza kdezilúzii z úrovne predaja v obchodných reťazcoch.
Jaroslav FIDRMUC
(Materiály prevzaté z RNO)
Autor: rbj
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
