nestačili na herné umenie Popradčanov, ktorým podľahli 1:3. Oproti predošlému zápasu došlo k podstatnej zmene na brankárskom poste, kde Vladimíra Moroza vystriedal Ľuboš Babjak, ktorý si dres Zemplína obliekol naposledy 13. 6. 1992 v Rimavskej Sobote, kde Michalovčania vtedy remizovali 1:1. Nuž jeho návrat skončil prehrou, a tak zrejme ani on sám nebol spokojný. Po dlhšom čase sa v michalovskom drese objavil aj talentovaný Igor Žofčák, ktorý však prehre tiež nezabránil, navyše si v jednom súboji opäť privodil menšie zranenie. Druhá prehra Zemplína teda znamenala pád až na štrnástu priečku, ktorá neveští pred sobotňajším duelom s Lipanmi nič dobré. Tréner Popradu Ján Chmúra po stretnutí povedal: Súper bol ťažký. Hostia dokázali, že patria na východe k najlepším tímom. Až po druhom polčase si začali moji zverenci viacej veriť. Bolo dobré, že sme sa hneď v úvode druhého dejstva po peknej akcii Galšnajdera dostali do vedenia. Súper sa vrátil späť do hry gólom z pokutového kopu, ale my sme sa nepoddali a naďalej bojovali o zisk troch bodov. Hráči si za predvedený výkon zaslúžia moju pochvalu. Asistent trénera hostí Martin Melnik kontroval týmito slovami: Z nášho pohľadu to bol nešťastný zápas. Po opatrnom začiatku sme nezvládli druhý polčas. Rozhodol snáď úvodný gól v 47. minúte a potom v 89. minúte tretí gól, ktorý spečatil zaslúžené víťazstvo domácich. Tí bojovali za cenný skalp, tak ako sa o víťazstvo patrí. Góly, ktoré sme inkasovali boli po hrubých chybách v našej defenzíve. Mužstvo je mladé, budujeme ho za pochodu. Hráčov sme upozorňovali na stredového útočníka Pitoňáka ako aj na úvodné minúty, a práve to rozhodlo. Pred zápasom sme si verili minimálne na zisk bodu, ale nestalo sa. Napriek tomu si myslím, že sa zápas musel divákom páčiť, pretože sa hral oku lahodiaci futbal. Musíme hráčov naďalej upozorňovať na úvodné minúty druhého polčasu, pretože už tretíkrát mužstvo inkasovalo gól.
Autor: mdc, jč
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
