veľkým zvieraťom. Podobných veľkých zverov je okolo neho viac než dosť... Volajú sa Max, Rex a Ares, pričom ani jeden z nich nemá ambíciu kandidovať za HZDS v ďalších voľbách. A to nielen preto, že ešte nedovŕšili potrebný vek. Spomínané trio totiž patrí medzi jeho štvornohých miláčikov a ochrancov penziónu Elektra a vraj by ich bola škoda v politike. "Psíkov mám nechtiac troch. Moji sú Max a jeho syn Rex, ktorí sa ináč veľmi radi bijú. Toho tretieho dostala do daru dcéra. Ares je argentínska doga a priznám sa, do domu som ju veľmi nechcel, no už si postupne zvykám. Pamätám si, že Magda ho domov priniesla s kupírovanými ušami. V ten deň som vyšiel z domu a vidím, že nám po dvore behá taký istý pes s plnými ušami. Tak som stál nad ním a lúštil som hlavolam, ako mu za ten deň mohli vyrásť uši. Samozrejme, že som na nič neprišiel a už som začal rozmýšľať, či chyba nie je v mojej hlave... Napokon všetko vysvetlila dcéra, ktorá mi povedala, že domov priniesla aj jeho brata, ktorý nemal kupírované uši...," spomína si V. Mečiar.
So svojimi psíčkami chodí veľmi rád do prírody. Doma vo dvore sa k nemu správajú pomerne odmerane a s veľkým rešpektom, no keď si vyjdú von, je to úplne iné. Trojnásobný expremiér už svojich zverencov nebije, lebo ako tvrdí, už ich netreba. Raz, keď bol Rex ešte dospievajúcim šteňaťom, nebral ohľad na jeho funkciu a znenazdajky na svojho pána zaútočil. V. Mečiar ho za to na škripci neobesil a ani mu to celé nevysvetlil politicky. Recept ako ho skrotiť bol vraj omnoho jednoduchší: "Inšpiroval som sa tým, čo sa robí pri neposlušných deťoch a vybral som si remeň zo svojich nohavíc. Jednou rukou som si držal nohavice, aby nespadli a tou druhou som lynčoval psa." Odvtedy je táto štvornohá okrasa v Elektre celkom mierumilovná a hoci Sloboda zvierat by možno mala námietky pre takéto zaobchádzanie, psíček to chlapsky vydržal. Šéf HZDS však popiera, že by podobné "výchovné" metódy vyskúšal aj na svojich deťoch. "Na ne som remeň nikdy nepoužil, ale na psa už áno. Veď na mňa zaútočil! Tak som mu názorne vysvetlil, kde sú hranice slušného správania a čo si ku mne môže dovoliť. Spomínam si, ako mi dcéra hovorila, že keď s ním chodila po Bratislave, vždy mala voľný chodník. Každý okoloidúci pri pohľade naň totiž radšej išiel na druhú stranu..," veselo-vážne konštatuje.
Maxova váha sa pri výške v kohútiku 85 cm momentálne pohybuje okolo 90 kg a Rex je len o niečo ľahší. Ich stravovacie návyky sú pomerne pevné, pričom "po chlebe" má ten, kto im vojde do ich presne ohraničenej reštaurácie. "Majú mimoriadne vyvinutý zmysel pre ochranu jedla a nikto tam nesmie vojsť. Ak tam príde niekto cudzí, kto sa u nás nevyzná, vždy musíme psov zavrieť, aby si neišli brániť svoje teritórium pred domnelým votrelcom. Ale zas ich chápem, každý máme svoju jedáleň a my im tiež nechodíme do tej ich..."
Vodu veľmi radi zajedia špeciálnym krmivom pre tzv. veľké sorty psov. Občas im Mečiarovci dajú aj svoje zvyšky jedla, ale to je len kvôli spestreniu jedálnička. Možno aj vďaka kvalitnej strave sú svojmu pánovi oddaní na život a na smrť. Mávajú dokonca aj "služby" pri strážení Elektry, pričom po dvanástich hodinách sa pravidelne striedajú. V prípade potreby by vraj svojho chlebodarcu verne bránili... "Keď minulý rok prišli ku mne do Elektry na návštevu kukláči, môžu byť radi, že som mal svojich psov zatvorených. Keby to tak nebolo, zrejme by sa na nich vrhli a ani si nechcem predstaviť, čo by sa potom stalo... Naši psíci by nás určite bránili, lenže obávam sa, že by ich kukláči zabili."
Hoci nám Mečiarov stranícky kolega Ivan Gašparovič pred časom povedal, že jeho psíček Gary mohol ísť za ním až do jedálne, v Elektre by vraj taká "nehoráznosť" nebola možná. "Také niečo je u nás vylúčené, keďže my ich dovnútra vôbec nepúšťame. Vo výnimočných prípadoch, keď je napr. veľmi zlé počasie, ich pustíme do predizby, ale to je maximum. Vždy sme ich totiž učili, že každý máme svoj vlastný priestor. A ten ich je na dvore alebo v búde," dodáva expremiér.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
