napriek utešenej kariére v zámorí nespyšnel. Dokonca v niektorých smeroch pôsobí až utiahnuto, skromne. Hovorí uvážlivo, výstižne, "neobkecáva" veci, ale ide priamo k jadru. Naučil ho to život a hlavne vlčie pomery v biznise, ktorý sprevádza puk v NHL. Zistil, že jeho hra má síce cenu, ale keď ide majiteľom o kožu, vedia sa rýchle zmeniť na neúprosných obchodníkov. Aj preto ho pred časom trejdovali zo St. Louis do Phoenixu. Bol z toho smutný, ale bral to ako realitu. Kolotoč peňazí neberie ohľad na city a vzťahy medzi krajanmi. Nie tak dávno skvelá útočná lajna s ním, Bartečkom a Demitrom, ktorá robila väčšinu gólov a bodov Blues v predminulom ročníku, už neexistuje. Čo z toho že bluesmani zásluhou Slovákov získali vtedy Prezidentskú trofej za prvenstvo v základnej časti, keď o pár mesiacov sa na to zabudlo. Z tohto tímu odišli ešte viacerí Podkonický, Nagy, Smrek, Bartečko, Obšut. Zostal iba Demitra naťahujúci sa o lukratívnejší kontrakt. Mišo sa teda ocitol južnejšie a vŕta sa v budúcnosti. Aká bude? Medzitým , pravdaže, pobudol doma, nevynechal charitatívnu akciu ani hokejové leto, Rozdal stovky autogramov, poskytol desiatky rozhovorov. Sympaťáka v sebe nezaprie, čo čitateľ môže posúdiť aj na základe jeho myšlienok.

CHARITA SA NEMÁ ZNEUŽÍVAŤ

Nedalo sa začať inak než tým, čo ho ťahá na akcie, výťažok z ktorých putuje na dobročinné účely. "Tým, že si zahráme tenis, zabíjame jednou ranou dve muchy. My, aktéri, sa zabavíme, diváci nás zase vidia v akcii, hoci nie na korčuliach. Predsa však väčšinu roka sme preč z domu, nie je možnosť sledovať nás. Niektorých z nás fanúšik zazrie na majstrovstvách sveta, ale tam to nemusí vyjsť..." Veľkosť srdca Mišo naznačil i tým, že súhlasil s názorom, aby sa viac robilo pre charitu prostredníctvom legionárov z NHL, ktorí vyrástli medzi Tatrami a Dunajom. V tejto súvislosti sú iste šľachetné zámery Petra Bondru, ktorý podporuje projekt poskytovania dolárov istej nemocnici vo Washingtone. Prečo však čosi podobné absentuje u nás? "Nazdávam sa, že nikto z nás by nebol proti. Na druhej strane je veľa chalanov znechutených z akcií pred rokmi. Organizátori nás využívali, ale peniaze pritom nešli tam, kam mali, to, čo bolo proklamované, zostalo vlastne v pozadí. Preto sa toho ľudia aj boja. Dalo by sa s tým pohnúť tak, že by sme si to pripravili sami. Kto to však bude? Je to náročné na čas a v tomto období každý z nás chce odpočívať. Podobné podujatia sú náročné na organizáciu. Verím ale, že postupne to bude lepšie a všetky financie získané prostredníctvom podobných exhibícií dostanú tí, čo ich potrebujú. Nezostanú tak vo vreckách žralokov, ktorí chcú na každom a všetkom len zarobiť." Michal prezradil, že takáto forma pomoci je lepšia, než ako keby ho niekto oslovil s tým: si bohatý, tak daj peniaze. "Mne sa to ešte nestalo, ale nevylučujem, že niekto z legionárov takú reakciu už okúsil."

Uplynulá sezóna nebola pre tohto rodáka z Banskej Bystrice veľmi príjemná. Zranil si brušné svalstvo, to ho trápilo dlhší čas. V januári išiel pod skalpel, ale ani potom to nebolo v poriadku. Bolesti neustupovali, pomoc ale našiel u viacerých ľudí. Aj na Slovensku i za morom,. Dostal cvičebný program na citlivé partie a viac sa im venoval. "Na 95 percent je to už v poriadku, je to zahojené, ale ide o dlhodobý proces liečby. Musím svalstvo posilňovať a dávať si naň pozor. Možno to bude celkom vyliečené až o rok." Brušné svalstvo neraz zasiahne hokejistu v najmenej očakávanej chvíli. Ide o pomerne častý druh problémov. Utočník kojotov priznal, že dolné brušné partie nie sú natoľko posilňované ako horné a to sa neskôr môže vypomstiť. Ide o zmenu cvičenia, aby nebola jednostranne uprednostnená len vrchná časť na úkor dolnej, ktorá môže pri extrémnej záťaži povoliť.

NA MS CHCEL HRAŤ, ALE BOLESTI BOLI SILNEJŠIE

Nášho reprezentanta núdza so zdravím prikvačila práve v období, keď sa rozhodovalo o tom, či bude môcť nastúpiť v štátnom drese na nemeckom ľade počas majstrovstiev sveta. "Na túto situáciu stále myslím. Pricestoval som síce do dejiska šampionátu, ale bolesti neustúpili, nebol by som prospešný pre mužstvo, nemalo by význam zaberať miesto zdravým spoluhráčom." Málokto vie, že na rozdiel od daktorých iných, korí prichádzali do úvahy na Filcovu súpisku, Handzuš sa pôvodne nemal ukázať v Nemecku. V NHL ale skončil mesiac pred MS a postupne sa cítil lepšie. Povedal si, že to skúsi. "Povedal som si: je to 50:50, že nastúpim, tak prečo to neoprobovať. Žiaľ, bolo to márne."

Hoci profíci účinkujúci v najprestížnejšej súťaži tvoria uzavretú spoločnosť, aj medzi nimi sú nielen priateľstvá, ale i kamarátstva či iba bežné vzťahy. "Nevraživosť ani nesympatie medzi nami nie sú. Dakto sa však s tým alebo oným stretáva častejšie, s iným menej." Hovorí sa však aj tom, že ak sa vo svete stretnú dvaja Česi či Maďari, podržia sa, naopak, Slovač je taká, že sa vzájomne podrazí. Čo on na to? "Mal som šťastie, že v St. Louis som naďabil na našich hráčov. Hlavne Paľo Demitra mi ohromne pomohol. keby nebolo jeho, tak určite sa mi tak nebude dariť ako s ním po boku. Vždy treba mať naporúdzi niekoho v mužstve, kto ťa podrží a Paľo túto úlohu v mojom prípade stopercentne naplnil. Všade, kde som v Amerike pôsobil, som s našimi hráčmi vychádzal veľmi dobre, vzájomne sme si zakaždým pomáhali."

PREDSUDKY PADAJÚ, ALE STÁLE SÚ

Preraziť v mekke hokeja na inom kontinente, to chce nielen kus talentu, odvahy, šťastia, ale hlavne do seba zapadajúcich sľubných okolností. Aj preto, že amíci nazerajú na Európanov s predsudkami. Myslia si veľakrát o nich doslova "kraviny". Napríklad to, že sú vraj mäkkí v osobných súbojoch. Pritom podľa štatistiky práve Chára so Švehlom tento mýtus úplne zlomili a obsadili v hitparáde bodyčekujúcich borcov prvé miesta. "Čím ďalej, tým viac skreslené názory fanúšikov za veľkou mlákou sa dostávajú na správnu mieru. Zistili, že sa v mnohom mýlia. Predsudky však budú. Keď sa prestane dariť, tak je to predsa najlepšie hodiť na hlavu Európanom, no nie? Treba si na to len privyknúť a nebrať tak vážne."

Osamostatnenie sa nie je pre mladého muža na príťaž. Naopak, pomáha mu podkuť sa rýchlejšie než iným. Michal viackrát prízvukoval, že pobyt vo svete mu dal veľa ako človeku. Stal sa vyzretejším, sebavedomejším, ostrieľanejším v bežnom živote. "Som viac rozhľadený a zároveň človek so splneným snom hrám v NHL. Pravdaže, chcem byť stále lepší, hoci netvrdím, že nie som spokojný s tým, čo mám za sebou. Zároveň ale viem, že môžem byť ešte lepší. Treba sa pozerať dopredu, to zabráni, aby som zastal na mieste. "

Spoločne sme sa prehrabúvali v pôsobení v Blues. Urastený center pripomenul, že spomienky na toto obdobie nikdy nestratia na význame. Bolo to krásne a škoda, že sa to skončilo. "Bude mi táto partia chýbať. Boli sme stále spolu, na ľade i mimo neho, držali sme pokope. Cítili sme sa, ako keby sme hrali na Slovensku. Tak sme si na seba zvykli, že sme pripomínali jednu rodinu." Pri týchto slovách sa Michal zamyslel a vylovil z poznatkov ďalšie čriepky. "Smejem sa pri pomyslení na to, aké ja mám vlastne šťastie. Keď som prišiel prvý rok do Ameriky, tak na farme som mal za spoluhráčov kvarteto našich, potom v St. Louis sa vyskytla znovu doslova kolónia krajanov a teraz v Phoenixe ma čaká to isté. To je skvelé, že sa môžem pozhovárať s niekým v materskom jazyku. Je i viac srandy, čas rýchlejšie beží, necítim sa taký sám, odlúčený. Väčšmi ma to baví. Ďakujem osudu, že mi to tak vychádza."

PRIATEĽSTVO PRETRVÁ ROKY

I keď športoví psychológovia či tréneri tvrdia, že nie je dobre pridlho zostať v jednom tíme, Handzuš naznačil, že medzi bluesmanmi by zostal aj do konca kariéry. "Som taký typ, ktorý nemá rád zmeny. Avšak ak sa hráčovi prestane dariť a neobjavuje sa pravidelne na scéne, tak vtedy je namieste odchod. V St. Louis nám to ale klapalo, nebol dôvod na odchod. Lenže to nezáležalo na nás. Boli sme i v takej pozícii, že nás i rozdelili v sezóne. Tam sa nehrá tak, že rovnaká trojica odtiahne všetky zápasy. Pravda, nečakali sme, že nás nadobro roztrhnú tak skoro. Čo už, musíme si na to všetci zvyknúť. Čím skôr , tým lepšie. Priateľstvo medzi nami zostane, aj keď sme už vzdialení. Veď pravý vzťah sa ukáže až vtedy, keď sa ľuďom rozídu cesty. My sa napriek tomu radi stretávajú a máme si predovšetkým čo povedať. To je presne náš prípad. Naše priateľstvo prechádza testom a som presvedčený, že s Paľom či Ľubom budeme nadosmrti priateľmi."

Keď niekomu položíte otázku, či je šťastný, tak sa okúňa, mrví. Nepozná možno obsah toho slova a nevie posúdiť, či áno alebo nie. Náš hokejový vyslanec ale pri tejto téme nezaváhal ani na sekundu. "Myslím si, že som šťastný. Som zdravý, mám dobrú rodinu, kamarátov, mám kam prísť domov na Slovensko. Robím to, čo ma najviac baví. Bez hokeja si neviem život predstaviť."

Odchod znamená zároveň aj príchod. jedna komnata sa zavrela, druhá, zatiaľ nepoznaná a záhadná, sa otvára. Phoenix už pripravil jedno veľké čudo pre borca, ktorý je zvyknutý na chlad. "Neviem si predstaviť pohybovať sa celý rok v prostredí, kde je stále teplo. V januári dvadsať stupňov a na Vianoce nebude sneh. Aj sa teším, lebo treba spoznávať i nové veci, hoci neprahnem až tak dychtivo po takomto trende. " Výhodou zase je prítomnosť Rada Suchého. Michal ho pozná veľmi dobre, s týmto Podtatrancom boli spolu už na juniorských majstrovstvách sveta pred pár rokmi. "Po príchode medzi kojotov mi značne uľahčil aklimatizáciu, tak ako kedysi Paľo Demitra. za to mu patrí vďaka. Ukázal nám, kam treba ísť, čo kde je, proste tie základné veci."

Z času na čas vyskočí nejaká aféra buď u nás alebo i v NHL v súvislosti s alkoholom či ďalšími prehreškami voči životospráve. Ako to vlastne je? Môže sa hokejista opiť alebo je to naozaj také neprípustné, ako sa to niektorí "znalci" snažia naservírovať? "Nie je to vylúčené, o tom niet pochýb. Aj sa to stane. Ja síce nepijem cez sezónu, určite ale niektorí si viac prihnú. Len si na to treba nájsť vhodný termín. Nedá sa ísť do baru deň pred zápasom, to by bola hráčova samovražda. Raz-dva razy za sezónu vyjde program tak, že mužstvo má aj štyri dni voľna, potom je medzierka aj na takéto posedenia. Prirodzene, záleží na každom, ako ďaleko pustí svoju túžbu po alkohole." V tejto súvislosti sme zistili, že Handzušovým obľúbeným nápojom je džús, ale pri oslavách nepohrdne bielym suchým vínom alebo škótskou.

Niekedy si hráč neželá, aby bolo čosi z jeho súkromia publikované. Tento hokejista ale nenamietal nič proti tomu, keď sme "vypátrali", že je nielen slobodný, ale i bez priateľky (azda sa nebude hnevať, ak mu zoznámenia chtivé devy začnú vypisovať...). Ani pred odchodom do Ameriky nemal vážny vzťah. Takže sa hotuje oženiť ako starý mládenec vo veku nad 35 rokov? "To nikto nikdy nevie, možno dostanem pod čepiec niekoho už o rok."

Fanúšikovia majú zafixované jeho meno aj v súvislosti s Popradom. Mišo hral extraligu i vo farbách ŠKP a nedá na tie časy dopustiť. "Odkrútil som si pod Tatrami vojnu v príjemnom prostredí s výbornými chalanmi. Navyše sme tvorili skvelé mužstvo, ktoré obsadilo tretiu priečku. Po hokejovej stránke som veľa pochytil. Potreboval som hrať v mužstve, čo sa pohybuje na špici. To sa mi splnilo a navyše som dosť fines pochytil od spoluhráčov, ktorí to naozaj s hokejkou vedeli dokonale. Okrem toho mám aj korene v Poprade, veď odtiaľto pochádza môj otec a mám tu veľa rodiny. Mamka je zo stredného Slovenska a ja som sa už narodil v Banskej Bystrici. Do Popradu ale chodíme na návštevy k príbuzným a radi sa tam vraciame."

V rozprávkach sa zvykne hovoriť o čarovnom prútiku, zlatej rybke, teda veciach, čo zvyknú meniť skutočnosť. Žiaľ, to je len v knihách. Keby sa ale ľudia zachovali tak, ako to naznačil Michal Handzuš, žilo by sa nám všetkým lepšie. " Keby zmizla ľudská hlúposť a všetci by si vzájomne pomáhali, bolo by nám fajn. Žiaľ, značne si škodíme jeden druhému a môže to zle dopadnúť. Pritom netreba tak veľa, aby sa ľudstvu žilo oveľa prijateľnejšie, než je tomu momentálne," dodal hráč, ktorý nosil dres s číslom 26 v St. Louis a v novej sezóne si navlečie na seba šestnástku v Phoenixe. Očakáva sa, že by mohol účinkovať v jednej formácii s Košičanom Lacom Nagyom. Ak tomu aj tak nebude, rozhodne manažéri a tréneri majú preňho špeciálne ušitú úlohu - byť jedným z lídrov, tvorcov hry, úspechov. Neobáva sa toho, lebo vie, že už preskákal toľko, aby si na to mohol trúfnuť. Okrem toho v predošlom pôsobisku mal pri sebe jednotlivcov, od ktorých vodcovské sklony mohol odkukať. A ešte jeden detail: Phoenix je klub, v ktorom má veľké slovo jeden z vlastníkom Wayne Gretzky. Už len byť v jeho blízkosti je zážitok. Hrať pod jeho dohľadom, to musí byť vzrušujúce a na to sa Michal veľmi teší. I keď je predčasné hovoriť o tom, či príde na olympiádu, aby pomohol vybojovať postup Slovenska do hlavného turnaja, niet pochýb, že to bude leitmotívom jeho snaženia. Ak si urobí u Gretzkeho očko, možno ho s ľahším srdcom pustí. To by bola paráda.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.