pomocná škola s individuálnym vzdelávacím programom sa dnes môže pochváliť aj kedysi experimentálnou praktickou školou, dnes už zaradenou do siete. V nej žiaci z tried základnej školy, ktorí nemajú šancu uplatniť sa na ktoromkoľvek strednom odbornom učilišti, získajú praktické zručnosti, obslužné návyky, pestovateľské či remeselné vedomosti.
Po jej skončení by sa mali uplatniť v chránených dielňach, ale tých je tak málo, že sa im zatiaľ nepodarilo nájsť prácu. Ako nám povedala zástupkyňa riaditeľky školy Valéria Kubíková, od roku 1995 takto vyškolili okolo 30 detí a v uplynulom školskom roku ich zapojili aj do sociálnej činnosti. "Chodili sme s našimi žiakmi do stacionára s ťažko postihnutými deťmi, kde sa im venovali pri vychádzkach, spoločenských hrách, pomáhali pri jedle a podobne," povedala nám zástupkyňa Kubíková a dodala, že vďaka finančným prostriedkom, ktoré na základe projektov dostali z
Nadácie pre deti Slovenska, ktorá organizovala akciu Hodina deťom, mohli vytvoriť lepšie podmienky. Z bežného rozpočtu školy si totiž nemohli zabezpečiť rehabilitačné pomôcky, stavebnice, či počítač nielen pre spomínanú praktickú školu, kde v novom školskom roku budú vďaka krosnám aj tkať, ale najmä pre triedu, ktorú navštevujú autistické deti.
"Chodia k nám už tretí školský rok, ale až počas uplynulého sa nám vďaka finančnému príspevku podarilo postupne pre ne vytvoriť lepšie podmienky a učiteľky im vyrobili špeciálne učebné pomôcky. Potrebujú aj osobitný priestor, nehovoriac o individuálnom prístupe. Zväčša sa nenaučia čítať, hoci niektorí poznajú písmenká, ani písať, ale v kolektíve rozhodne dosiahnu lepšie výsledky, ako keby boli doma. Zbavili sa svojich stereotypov," vysvetlila nám a dodala, že keď deti prišli do školy uzavreté do svojho sveta a apatické, dnes už síce svojsky, ale komunikujú aj so spolužiakmi z iných tried. Pred jej otvorením boli autistické deti doma s rodičmi, jeden z ich žiakov má už dokonca 14 rokov, ale po dvoch rokoch v kolektíve urobili pokroky v režime dňa, rôznych činnostiach, samoobslužných úkonoch a prestali sa báť kolektívu. "Rodičia nás napríklad upozornili, že deti nebudú v škole jesť a netajili obavy. Postupne sa bariéra prelomila a dnes sa vedia pri jedle aj obslúžiť," poznamenala Kubíková.
Riaditeľka Darina Štofaníková už napísala množstvo projektov a metodických prác, experimentálnych podujatí, ale nezabúda ani na športové aktivity. Žiaci ich školy potrebujú viac pohybu, odventilovania energie a v terajších priestoroch im veľmi chýba telocvičňa. Sú nútení cvičiť len v areáli školy, alebo na ihriskách a pritom dokážu pripraviť deti tak, že na celoslovenských špeciálnych olympiádach dosahujú slušné výsledky. Ich športový klub Méta vlani získal z toho istého zdroja aj balík financií na zakúpenie lyží. Výstroj si predtým museli pred každou olympiádou požičiavať, ale z ďalšieho ročníka už možno prídu s medailou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
