historikmi, stačí, ak sa necháte viesť dušou, pocitmi, atmosférou zašlej doby a krásnymi starými obrazmi života, ktoré ponúka práve výstava, pomenovaná príznačne - Skamenené more. Už pri vstupe do interiéru múzea vás jednoducho nemôže neočariť jedinečná atmosféra sveta, ktorý zanecháva stopy do dnešných čias. Na Slovensku skutočne jedinečnú výstavu európskeho formátu pripravilo tentoraz Múzeum Spiša v spolupráci s Moravským múzeom. "Táto výstava prezentuje jednu časť dlhých geologických dejín Zeme. Ide o jedno z najmladších období treťohôr, aj napriek tomu, že začali už pred 65 miliónmi rokov. Bolo to nepokojné obdobie, počas ktorého sa ukončilo alpínske vrásnenie, počas ktorého vznikli Pyreneje, Alpy, Karpaty, Balkán, Kaukaz, Himaláje... Vyvrásnili i západné Karpaty, ktoré tvoria podstatnú časť územia Slovenska. V treťohorách sa striedali obdobia zaliatia morom, kedy prebiehal sedimentačný proces a z už vyzdvihnutých území sa ukladali vrstvy materiálu, ktoré sa potom v ďalších "búrlivých" fázach, kedy sa zas obnovili pohyby a vrásnenie, dostali na povrch. Vďaka tomu môžeme aj dnes z týchto geologických vrstiev čítať prostredníctvom skamenených zvyškov organizmov o tajomstvách, ukrytých v hlbinách treťohorného mora," približuje zaujímavé obdobie komisárka výstavy z Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi Zuzana Krempaská. Základná časť výstavy bola pripravená Moravským Zemským múzeom v Brne a autorkou je Ružena Gregorová. Výstava Skamenené more prezentuje vonkajšiu časť flyšového pásma a Karpatskej predhlbne, ktoré sú bohaté najmä na pozostatky kostnatých rýb i žralokov, nakoľko, ako vraví Z. Krempaská, bolo toto more z vonkajšej strany oveľa hlbšie. V starších treťohorách začalo prenikať more aj do Vnútorných Karpát a vypĺňalo depresie medzi už vyvrásnenými pohoriami. Na Spiši to boli Vysoké a Nízke Tatry a Spišsko Gemerské Rudohorie, medzi ktorými vznikol tzv. centrálnokarpatský paleogén. Moravská výstava pojednáva len o spomínanom vonkajšom pásme. "My sme v Spišskej Novej Vsi doplnili autorsky práve regionálnu časť, ktorá sa týka nášho územia. Ide o oblasť Liptovskej, Popradskej, Hornádskej kotliny i Levočských vrchov. V Múzeu Spiša prebieha paleontologický výskum takmer 20 rokov a počas neho sme dospeli k veľmi zaujímavým paleontologickým výsledkom, a získali sme cenné skameneliny živočíchov a rastlín. Práve tie tvoria druhú časť výstavy," dopĺňa Z. Krempaská. Ako dodáva, v moravskej časti možno nájsť skutočne raritné skameneliny tzv. hĺbinných rýb, ktoré mali svetielkujúce orgány. Návštevníci majú možnosť prostredníctvom presvetlených diapozitívov vidieť aj detaily úžasných skamenelín. Zaujímavosťou je, že tieto ryby žijú aj v dnešných moriach, avšak vo veľkých hĺbkach. "Moravské múzeum zapožičalo nášmu aj liehové preparáty súčasných rýb z austrálskeho múzea v Sydney a vo Viedni. Posledná časť výstavy prezentuje faunu bezstavovcov lastúrniky, ulitníky a ježovky. Najmladšou časťou sú neogénne živočíchy a úplne v závere moravskej časti je fauna, ktorá dnes žije v mori," dodáva pre ilustráciu Z. Krempaská. Rybia fauna na našom území je podľa slov komisárky výstavy veľmi ojedinelá. Plytké, ani nie dvesto metrov hlboké more na tomto území bolo bohaté na bezstavovce a okrem rôznych druhov lastúrnikov, ulitníkov a ježoviek sa tu vyskytujú aj v súčasnosti veľmi časté nálezy kôrovcov, teda krabov, ale aj odtlačky listov, šušiek či orieškov. "Je to otvorená kniha Zeme, v ktorej príroda prejavila svoju dokonalosť, aby človeku zanechala posolstvo o tom, čo bolo. Človek zas prejavil svoju dokonalosť tým, že sa naučil v tejto kamennej knihe Zeme čítať. Preto veríme, že touto výstavou vzbudíme záujem širšej verejnosti o paleontológiu a ľudia tak získajú nové informácie o svete, o ktorom možno veľa nevedia," konštatuje optimisticky Z. Krempaská.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
