obdĺžnik, štvorec či trojuholník, olízali jeho rub a prilepili na pohľadnicu či list. Nik z nás ani nezauvažoval, že aj taká poštová známka má svoju históriu.
Prvý oficiálny poštový úrad bol otvorený v Anglicku v roku 1516. V Paríži sa objavujú listy s predtlačenou poštovou známkou a súčasne tiež prvé poštové schránky na listy v roku 1653. Takmer 300 rokov čakalo Anglicko na reformu poštového systému. Muž, ktorý sa o to úspešne pokúsil sa volal Rowland Hill. V roku 1837 (podľa niektorých údajov už v roku 1835) navrhol, aby miesto vysokých poplatkov za doručenie listov vážiacich do 14 gramov sa platil jednotný poplatok 1 penca po celom kráľovstve. Zároveň tiež navrhol známku s lepidlom na zadnej strane.
Poštovým úradom sa táto inovácia nepáčila. Aj napriek tomu sa táto myšlienka presadila a 6. mája 1840 boli vydané prvé dve známky: čierna s hodnotou 1 pence a modrá s hodnotou 2 pencí. Odvtedy musel odosielateľ používať známky a platiť tak poštový poplatok (dovtedy platil poplatok adresát).
Dobrá myšlienka sa rýchlo šírila aj za hranice Anglicka, a tak už začiatkom roku 1843 sa objavujú známky v niektorých švajčiarskych kantónoch a prekvapivo dokonca až v Brazílii (tzv. somárske oko).
V tom čase vydávajú poštové známky aj poštmajstri v Spojených štátoch, ale prvé oficiálne známky sú tam vydané až 5. augusta 1847 (Franklin, Washington).
Dvadsiateho prvého septembra 1847 vydáva britská kolónia Marutius svojho svetoznámeho "modrého a oranžového Mauritia" s vyobrazením kráľovnej Victorie a chybným nápisom "Post Office" (Poštový úrad) miesto "Post Paid" (Poštovné platené).
Francúzsko vydáva svoju prvú "lepiacu" známku 1. januára 1849 (hlava Cerery), v tom istom roku vydáva známku v Bavorsku kráľ Maximilián II (1 grajciar). Neskoršie známky (3 a 6 grajciarové) už obsahovali hodváb, aby sa zabránilo ich falšovaniu.
V roku 1850 sa zavádzajú známky aj v Rakúsko-Uhorsku. Po vzniku samostatnej Československej republiky sú známky zavedené aj tam, i keď s pretlačením pôvodných rakúsko-uhorských známok.
Krátko po vydaní prvých známok sa začali objavovať tiež prví zberatelia. Vari prvým bol Dr. John Edward Gray. Medzi zberateľmi sa čoskoro ocitli aj významné a známe osobnosti, počínajúc kráľmi (napr. egyptský kráľ Faruk, ruský cár Mikuláš III, rumunský kráľ Carol) a končiac prezidentmi (Franklin D. Roosevelt).
Najväčšiu existujúcu zbierku známok založil britský kráľ Henrich V., vnuk kráľovnej Viktórie. Známky začal zbierať už ako malý chlapec z listov, ktoré chodili do Buckinghamského paláca a ako kráľ sa stal jedným z najväčších svetových filatelistov.
Autor: jv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
