vlky či psy hyenovité. Veľké mačky, až na levy, sú samotári, úspešnosť pri love majú značne nízku, napr. tigre iba 5 - 10 %. Výnimkou je puma americká, najväčšia americká mačkovitá šelma, ktorá dosahuje úspešnosť okolo 80 %. Spĺňa všetky predpoklady úspešného lovca, je silná, rýchla a má účinnú stratégiu lovu. Ku koristi sa nebadane priplazí, vyčkáva do chvíle, keď je obeť dosť blízko a potom sa na ňu vrhne. Zaútočí raketovým štartom, na úseku 15 metrov rýchli na rýchlosť vyše 65 km. Napadnuté zviera ani nestihne zareagovať. Puma má výborný zrak i sluch, počuje aj vysoké frekvencie pištiacich hlodavcov nezachytiteľné ľudským uchom. Pohyblivé ušnice jej umožňuje presne lokalizovať zdroj zvuku. Preto ľahko objaví i korisť ukrytú v hustej vysokej vegetácii. Navyše je vytrvalým chodcom. Na poľovačke dokáže ujsť až 40 km, čo zvyšuje pravdepodobnosť stretnutia s korisťou.
Puma je jediná šelma, rozšírené v oboch Amerikách, od Kanady až po Patagóriu. Obýva všetky typy terénu, prériu, pampu, mokrade až po horské lesy a tundru. Rozsiahly areál a rôzne prírodné podmienky viedli k vytvoreniu miestnych rás pumy. V teplých oblastiach býva menšia, asi ako vlk a tmavšie sfarbená. V studenom drsnom podnebí Patagónie dosahuje hmotnosť až 300 kg a je svetlejšia. Má určité spoločné znaky s inými veľkými mačkami. Celkovým vzhľadom pripomína levicu, má aj jej hnedožltú striebristú farbu. Podobne ako jaguár sa cez deň ukrýva do korún stromov, kde sa cíti bezpečnejšia. S gepardom má podobné hlasové prejavy, pradie, vrčí, skučí ale nereve na spôsob levov.
Veľkosť lovného územia pumy závisí od dostupnej koristi, má rozlohu od 40 po 200 km2. Hranice svojho územia značkuje močom a trusom, čo iné pumy spravidla rešpektujú. V lete sa živí hlavne syslami, prériovými svištami a inými hlodavcami. Jej obľúbenou korisťou sú túlavé psy. Na pastvinách napadne aj ovce, teľce a žriebätá, keď má príležitosť, skántri viac zvierat ako dokáže skonzumovať. Farmári ju preto sústavne prenasledujú ako škodnú. Keď napadne sneh, puma prenechá chytanie hlodavcov kojotom a prejde na väčšiu zver, najmä srnce, jelene a v Andách lamy. Hoci dokáže usmrtiť človeka, stáva sa to celkom výnimočne. V Severnej Amerike za posledných sto rokov usmrtili pumy iba 11 ľudí. Nie sú nikdy ľudojedmi, s čím sa občas stretávame u tigrov a levov.
Puma sa zvyčajne správa ticho, len v čase ruje prenikavo vreští, podobne ako iné mačky. Vyžaduje to jej samotársky spôsob života. Žijú navzájom značne vzdialené a hlas je jedinou možnosťou, ako sprostredkovať stretnutie pohlaví na párenie. Po trojmesačnej kotnosti vrhne samica dve - tri drobné bezbranné mláďatá, ktoré sú škvrnité. Rýchlo rastú a škvrny strácajú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
