devätnástom storočí. V roku 1825 F. W. Herschelt a Felton sa pokúsili vytvoriť pohyblivý obraz, no vtedy išlo iba o jednoduchý pokus. V roku 1832 prvýkrát predviedol viedenský učiteľ Stampfer stroboskop. Ďalší vynález pracoval na veľmi jednoduchom princípe. Obrázky sa v chronologickom slede zviazali do tvaru knihy, pri rýchlom listovaní vytvárali dojem pohybu. Ďalším pokusom bol mutoscop, pracoval tak, že sa okolo vodorovného hriadeľa otáčali fotografie.
Rozhodujúci okamih prišiel až vtedy, keď sa pohyb začal zaznamenávať na celuloidový pás film. Svoje pokusy so záznamom obrazu prvýkrát predviedol v roku 1889 W. Fise Green. Zariadenie, ktoré stojí za povšimnutie vzniklo až v roku 1895 v laborátoriách Thomasa Alva Edisona. Bola to drevená skriňa, na ktorej bolo jedno malé sklenené okienko. V skrinke sa prevíjal film, ktorých prechádzal pred skleneným okienkom. Médium osvetľovala malá žiarovka. Pred filmom bola uzávierka, ktorá prekryla film na dobu pohybu. Tu sa ukázalo, že Edisonov princíp je správny, no bolo ho potrebné ďalej zdokonaliť. Akosi každému ostávajú v pamäti mená bratov Lumiérovcov, lebo zostrojili prvý funkčný kinematograf. Bratia Lumiérovci prvýkrát verejne predstavili pohyblivú fotografiu film dvadsiateho ôsmeho októbra 1895 na Boulevard des Capucines číslo štrnásť v Paríži. Existencia pohyblivého filmu sa datuje práve od úspechu bratov Lumierovcov. V tom čase to bol nemý film, ktorý sa skôr podobal na dnešnú pantomímu.
V tom čase si vedci a vynálezcovia lámali hlavu nad tým, ako by sa dal film čo najjednoduchšie ozvučiť. Najväčším problémom bolo, že zvuk má byť synchronizovaný k obrazu. Prvé pokusy robil opäť Edison. Spojil premietačku a fonograf konštrukčne tak, aby oba prístroje fungovali spoločne. Toto riešenie sa v praxi neuplatnilo, lebo film sa trhal a menila sa jeho rýchlosť v premietacom stroji. Tak vznikol značný posun zvuku voči obrazu a celý systém stratil svoj zmysel. V roku 1905 nakoniec Messter vyriešil technické problémy, ktoré sa týkali synchronizácie zvuku a obrazu. Nakoniec ani toto riešenie požiadavkám nevyhovovalo, takže vedci museli začať uvažovať ináč. S touto problematikou sa začal v roku 1909 zaoberať americký inžinier Dr. Lee de Forest. Podstatou Forestovho vynálezu bolo to, že zvuk zaznamenával súčasne s obrazom opticky na film. Toto riešenie sa ujalo a používalo sa až do modernej éry videokamier a videorekordérov.
Vývoj filmu značne vplýval aj na rozvoj filmových štúdií. V začiatkoch mali filmové štúdiá všetky štyri steny sklenené. Neskôr sa zistilo, že s umelým osvetlením sa pracuje lepšie. Okolo filmových štúdií vyrástli veľké laboratóriá, ktoré slúžili na ďalšie spracovanie filmu. Nedostal sa do zabudnutia, používa sa dodnes. Pre bežné účely sa používa digitálny záznam obrazu. Už nie je potrebné natáčať filmovými kamerami, do popredia sa dostalo video. Moderná technika značne urýchľuje prácu s obrazovým materiálom a videokamera sa stala naším každodenným pomocníkom. Filmové kamery vytlačila moderná digitálna videotechnika. Aká bude budúcnosť? Nechajme sa prekvapiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
