poradiť rodičom ako pripraviť budúceho prváčika na školu.
Najskôr azda treba upozorniť, ako sa príprava na školu nemá robiť. Sú ešte rodičia, čo deti školou strašia. "Len počkaj, v škole ťa naučia poslúchať!" S takými deťmi je naozaj ťažká práca. Školy sa boja, svoje povinnosti vykonávajú z donútenia, bez osobnej radosti. Či to nie je škoda? Iní rodičia zasa chápu dobrú prípravu dieťaťa do školy tak, že ho nasilu vopred učia čítať a písať. Nazdávajú sa, že takto mu uľahčia ťažké začiatky v škole. A to je omyl! Dieťa si totiž pri domácom učení navykne na niektoré nesprávnosti, napríklad v písaní, od ktorých si v škole musí odvykať a zároveň si osvojiť nové návyky. Veď každý z nás vie, že odučiť sa od niečoho je ťažšie ako sa niečo nové naučiť. Žiaci takto doma pripravení v škole nedávajú pozor, pri vyučovaní im chýba pocit novosti a tým zaujímavosti, vyrušujú a sťažujú vyučovací proces.
Ako to robiť správne? Povedzme si najskôr, ako pripraviť dieťa do školy z rozumovej stránky. Zvykáme ho počúvať rozprávky pre deti z rozhlasu alebo televízie. Je veľmi dobre, ak aj rodičia rozprávajú deťom rozprávky. Potom dieťa požiadame, aby nám rozprávku vyrozprávalo. Dobré je aj prečítať mu ju z knihy. Dieťa vidí, že to robíme radi a bude nás napodobňovať, keď sa v škole naučí čítať. Dajme dieťaťu do ruky aj obrázkové knižky, pozhovárajme sa s ním o obrázkoch. A robme to často. Pritom ho naučme aj kultúrne zaobchádzať s knižkou brať ju len do čistých rúk, šetriť ju a po prezretí ju zasa odložiť na určené miesto.
Na prechádzkach, ale aj doma, učíme dieťa pozorovať okolité veci a javy. Rodičia si nesmú myslieť, že pozorné má byť dieťa len v škole. Rozprávajme sa o veciach a udalostiach, ktoré by ho mohli zaujímať. Priateľský rozhovor s dieťaťom rozširuje jeho duševný obzor, čo mu pomáha lepšie pochopiť školské učivo. Rozprávajme dieťaťu aj o školskom prostredí, ktoré ho čaká. Ak ho budeme dieťaťu opisovať ako radostné a zaujímavé, veľmi mu uľahčíme vstup do školy.
Každé dieťa rado kreslí, preto mu dožičme obyčajnú ceruzku alebo farebné ceruzky, pastelky a papier, aby mohlo kresliť, keď bude mať na to chuť. Nenúťme ho však do kreslenia. Doprajme mu pritom voľnosť, nech si kreslí, čo samo chce. Ak kreslí príliš malé, upozorníme ho, a opačne.
Príležitostne mu obstarajme tašku na knihy a školské potreby, ktoré potom dostane v škole. Podľa možnosti v byte upravíme kútik pre dieťa, kde si bude odkladať školské potreby. Uvoľníme mu vhodné miesto v byte, kde bude písať domáce úlohy, kresliť a čítať.
Zapájajme ho do primeraných domácich prác. Ak ich budeme vedieť vhodne motivovať, vypestujeme v ňom zmysel pre zodpovednosť, čím mu uľahčíme aj plnenie školských povinností. Dieťa treba viesť aj k určitej mostatnosti. Do prvej triedy by nemal nastúpiť žiak, ktorý by sa nevedel sám obuť, vyzuť, preobliecť sa do cvičného úboru. Kto tieto činnosti neovláda, hneď na začiatku bude mať pocit menejcennosti a zaostávania za druhými.
Ak sme takto pripravili dieťa na školu, nemusíme sa obávať, že v nej neobstojí. Každé zdravé a správne vedené dieťa, dobre zvládne učivo a rado bude chodiť do školy, čo si iste všetci želáme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
