však obyčajne dôsledkom nevedomosti. S nezvyčajnými historkami sa totiž dá stretnúť aj na Slovensku, ba aj priamo pod Tatrami. "Od starých rodákov z obce Vojňany, okres Kežmarok, som si vypočula historku o dedine, ktorá sa niekedy v stredoveku prepadla pod zem. Traduje sa odvtedy, ako tu istý sedliak pri obrábaní pôdy neustále vykopával staré predmety, čím vlastne potvrdil ústne zachovávanú poveru," rozpovedala nám svoj príbeh archeologička Múzea v Kežmarku Marta Giertlová, ktorá sa najprv pokúšala bádať v okolí tzv. Vojňanskej hory, kde sa predpokladali nálezy starého osídlenia. Vyšlo však najavo, že siluety valov nevznikli činnosťou človeka, ale jednoduchými zosuvmi pôdy. Preto sa premiestnila na lúku za obcou, kde natrafila na základy rodinného domu s kachľovou pecou. Podľa nej, na celej ploche dnes odokrytého náleziska sa nachádza množstvo zlomkov keramiky pochádzajúcej zo 14. či 15. storočia. Našlo sa tu aj viacero železných predmetov, medzi nimi napríklad fragment kľúča a železná pracka z opaska. Záujem archeologičky však jednoznačne smeruje k objaveniu starého kostola. O jeho existencii svedčí mapa z roku 1839, kde sa spomína pod názvom Koscielisko. "Predpokladám, že v jeho blízkosti sa tiež pochovávalo a možno i tu pretrvával zvyk vkladať mŕtvemu do úst mincu potrebnú na cestu do záhrobia. Podobný nález sa nám podaril aj v samotných Vojňanoch, kde sánky kostlivcov boli dozelena sfarbené medenkou," konštatuje ďalej archeologička, ktorá sa bude usilovať o rekonštrukciu vzťahov medzi oboma susediacimi obcami, tou dnešnou, i tou už neexistujúcou.
Výskum fascinuje aj samotného starostu Vojňan Milana Trembu. Je totiž presvedčený, že vojňanský chotár bol miestom, kde chodilo poľské knieža Boleslav, neskôr zať uhorského kráľa Bélu IV. (1235 1270), na zálety. "Je historicky podložené, že vyženil okolie Podolínca a Magury. Keďže zatiaľ neexistujú priame dôkazy o jeho pohybe v okolí, pokúsime sa dokázať, že to naozaj tak bolo a potom budeme môcť na zatiaľ neexistujúcom boleslavovom chodníku zriadiť hoci aj cyklotrasu," tvrdí starosta, ktorý na archeologický výskum poskytol dvoch verejnoprospešných pracovníkov.
Najprv však bude potrebné vyriešiť rébus prepadnutej dediny. Dotknutá lokalita sa podľa niektorých historických prameňov nazývala Šajerberg. Podľa iných Schaierberg, Schweberg či Sweberg. Spomína sa tiež ako majetok rodiny Švábyovcov zo Slovenskej Vsi. Od začiatku 16. storočia sa o nej hovorí ako o Sayerberg puszta, čo znamená, že v tom čase už neexistovala. Niektorí historici dávajú jej zánik do súvisu s činnosťou Bratríkov vedených Petrom Axamietom sídliacich v neďalekých Haligovských skalách. Iní historici však obec situujú do úplne inej časti miestneho chotára. "Keďže stále panuje množstvo nejasností, obrátili sme sa na Archeologický ústav v Nitre so žiadosťou o požičanie geofyzikálneho prístroja používaného na mapovanie kamenných základov stavieb ukrytých pod zemou," tvrdí starosta, ktorý je rozhodnutý výsledky výskumu použiť na rozprúdenie života v Bohom zabudnutej obci, ktorá leží mimo turistických trás i hlavných cestných ťahov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
