môže dostať z toho aj komplex. Tak nejako si pripadal i kulturista Štefan Havlík (na fotografii) na Svetových hrách v Akite. Jeho domovskou kategóriou je deväťdesiatka, lenže v Japonsku sa predstavili borci v zlúčenej súťaži nad 80 kilogramov. Hneď v prvom momente bolo jasné, že tento Košičan sa ocitol v obrovskej nevýhode. Za týchto okolností má preto jeho štvrté miesto nesmiernu cenu.

"Bol som v spoločnosti borcov, ktorí vážili aj 115 kilogramov a tento rozdiel v hmotnosti bije do očí aj laikovi, nieto iba rozhodcom. Bol som od súperov ľahší o dvadsaťpäť kilogramov a tým je povedané všetko. Mal som presne deväťdesiat kilogramov." Mohla by skrsnúť myšlienka, prečo Števo, keď už dopredu vedel, že bude v takejto nevýhode, nepribral nejakú hmotu navyše. "Dôležitá je forma, nie to, koľko borec váži. Keby som bol ťažší, už by som bol tučný." Havlík však drel pred Akitou ostošeť. Vyskúšal si osvedčený model tréningov, formu načasoval správne, aj keď medailu nezískal na rozdiel od ostatných troch slovenských kolegov. Nabral jeden kilogram svalovej hmoty oproti jeho predošlému vystúpeniu na majstrovstvách Európy v Kyjeve v máji, čo je dôkazom svedomitosti. "Možno pred nastávajúcim šampionátom sveta v Mjanmarsku v novembri sa mi podarí nejaké deko svalovej hmoty ešte získať."

Tento východniar momentálne pôsobí v Dukle Trenčín, kde absolvuje základnú vojenskú službu, bude tam do decembra. Podmienky má tam výborné, prezradil, že čo potrebuje, to dostane."Som dosť často doma a tak môžem konzultovať prípravu s trénerom Milanom Čížekom, ktorý ma viedol predtým v Pro Body Košice."

Vrátili sme sa ešte k dianiu v krajine vychádzajúceho slnka. Náš borec fyzicky síce zanikal medzi súpermi aj o hlavu vyššími, ale napriek tomu sa nestratil. Naopak, svojou prepracovanou postavou upútal, veď z jeho domovskej kategórie ho predbehol iba Nemec Scheu. "Vlani na majstrovstvách sveta bol piaty, ja jedenásty. Porazil ma aj v Kyjeve, kde som bol strieborný, je to vynikajúci kulturista." Štefan sa ešte pristavil pri fyzických parametroch účastníkov. "Ak sú dvaja pretekári rovnako pripravení, no jeden z nich je menší, väčšinou ten vyšší to vyhrá. Svalstvo na ňom viac vynikne."

Slovenský reprezentant nevďačnú zemiakovú medailu strávil v pohode. Nebolo na ňom badať rozčarovanie, nenaplnené ambície. "Som dobre motivovaný, nie som unavený a trénujem ďalej. Ani tridsaťhodinová cesta ma natoľko nevyšťavila, aby som sa musel teraz dávať dokopy, hoci keď sme leteli tam, bolo to horšie. Inak, v Japonsku sme nič iné nevideli, lebo posledné hodiny pred súťažou držíme prísnu diétu, upravujeme pitný režim, cukrujeme. Nemáme chuť ani čas ísť inde."

Pred MS si musí posvietiť na vrchol bicepsu, čo je však genetická záležitosť. "Prichodí mi potrápiť sa s tým. Rovnako tak sa pousilujem rozšíriť chrbát. Po lanskej premiére na svetovom šampionáte by to mohlo lepšie dopadnúť, ale dopredu sa nehovorím, na čo si trúfam. To sa nemá!"

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.