skonštatovať, že sa ako-tak zapísal do povedomia, najmä mladšej a nežnejšej časti slovenskej populácie. Sympatický mladý muž žijúci v Bratislave nám ochotne odpovedal na naše otázky.

Momentálne sa objavuješ po boku nových členov tvojej doprovodnej kapely. Ako si s nimi spokojní?

- Maximálne, preto s nimi vlastne aj hrávam. Sú hotovou kapelou, volajú sa Devil´s a sú z Prievidze. Po prvýkrát som ich videl hrať v jednom trnavskom podniku a zapáčili sa mi tak, že som ich oslovil. Musím povedať, že každý z nich je super muzikant a pevne verím, že budem s nimi nahrávať svoj druhý album.

Koľko skladieb už máš pripravených?

- Nedá sa to povedať, pretože aj tie pesničky, ktoré sú už v podstate hotové, stále nejako prerábam a „zaguľacujem". Novinkový album by mal vyjsť v marci a mal by byť trocha iný, ako bol ten predchádzajúci. Mala by to byť živá muzika a v neposlednom rade tam bude viac mojich pesničiek.

Na prvom albume si v podstate naspieval pripravené skladby. Plánuješ si novinku aj sám otextovať? Budeme znova počuť aj angličtinu?

- Anglické texty si píšem sám. Momentálne sa snažím spolupracovať s jedným textárom, ktorý sa volá Rudo Rusinák. Oslovil som aj strašne veľa iných ľudí, takže uvidím, čo z toho bude, kto mi odpíše.

Zatiaľ teda nemáš konkrétne ponuky od renomovaných textárov...

- Povedal by som, že mňa neoslovujú ich texty. Na prvom albume som vsadil na starých „harcovníkov". Niežeby sa mi ich texty nepáčili, ale stretol som sa s takými ohlasmi, že mladí ľudia, pre ktorých je moja hudba určená, im nie vždy rozumejú. Myslím si, že na Slovensku je veľa dobrých, neznámych textárov, ktorí sú častokrát oveľa lepší, ako ich známi kolegovia.

Určite neustále pracuješ na svojom hlasovom prejave...

- Štyri roky som chodil na operný spev. Teraz sa špeciálne spevu nejako nevenujem, ale strašne veľa cvičím s kapelou. Niekedy skúšame aj päť, šesť hodín, počas ktorých neustále spievam.

Čo robíš, keď neskúšaš?

- Myslíš v Prievidzi? No, minule sme sa s manažérom iba tak poflakovali po meste. Musím povedať, že v Prievidzi, tak ako všade na Slovensku, je strašne veľa pekných žien. Okrem toho mávam obyčajný, bežný deň, ako všetci ostatní ľudia u nás.

Možno to nie je slovenský fenomén, ale na západe a v Amerike je bežné, že ten, či onen spevák si buduje svoj imidž. Čo ty?

- Myslím si, že takéto tendencie nemám. Jediný doplnok môjho výzoru sú modré, slnečné okuliare. Málokto však vie, že sú vlastne dioptrické. Takže sú vlastne pre mňa nutnosťou. Čo sa týka obliekania, nemám nejako vyhranený štýl.

Popularita býva dvojsečná. Aké máš skúsenosti s novinármi? Bol si niekedy rozhorčený z toho, čo o tebe napísali?

- S novinármi mám, zatiaľ, chvalabohu, celkom dobré vzťahy. Zažil som iba jedno nedorozumenie. Stalo sa to pri odovzdávaní Zlatého slávika v roku 2000, kedy som sa poďakoval Janke Kirschnerovej za pomoc. Novinári sa toho okamžite chytili a vznikli z toho rôzne špekulácie. Musím povedať, že s Jankou sme kamaráti, ale nevídame sa častejšie, ako dvakrát do roka. Celá tá aféra mi pripadala skôr smiešna.

Veľa kapiel a interpretov zo Slovenska dobýja Českú republiku. Ako vidíš svoje šance na tomto poli?

- Pokiaľ ide o českú republiku, mám isté plány. Mínusom bolo to, že som až doteraz nemal svoju vlastnú kapelu. Momentálne by som sa chcel zamerať skôr na Slovensko, rád by som spieval naživo s kapelou. Ak by sa mi podarilo presadiť sa tu, určite sa vyberiem aj na český trh.

Myslíš si, že rádiá na Slovensku hrávajú dosť pôvodnej muziky?

- Všetci z našej branže tvrdia, že nie, ale ja si myslím, že je jej dosť. Nikto si podľa mňa nemôže sťažovať na to, že by nás málo hrávali. Všetko sa strieda. Sú obdobia horšie, sú lepšie. Ja osobne som spokojný.

Nemyslíš si, že je trochu na škodu veci, že gro hudobného diania sa odohráva v Bratislave?

- Stopercentne s tebou súhlasím. Presťahoval som sa do Bratislavy kvôli tomu, aby som každý deň nemusel dochádzať 60 kilometrov. Ale myslím si, že sa dá presadiť aj z mimo bratislavského regiónu. Najnovšie objavy slovenskej scény sú predsa z východu.

Počítaš s tým, že sa dokážeš hudbou uživiť?

- Keď sa na mňa s touto otázkou obrátili pred rokom, odpovedal som bez rozmýšľania, že áno. Rok prešiel a ja som sa začal živiť sám. Presťahoval som sa do Bratislavy a zistil som, že to nie je až také jednoduché, pokiaľ nie je pri tebe niekto, kto má stály príjem.

Čiže, kto je pri tebe v Bratislave, so stálym príjmom?

- To nebudem komentovať.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.