povahu, možno preto, že sa mi v živote vždy podarilo robiť len to, čo som naozaj chcel a čo ma bavilo. Dlhé roky som sa venoval športu, hral som vodné pólo za Červenú hviezdu ako obranca, dvakrát som získal titul majstra ČSSR, mal som to šťastie prežiť zlatú éru vodného póla. Potom som roky fukcionárčil, stal som sa predsedom oddielu, neskôr som šéfoval úseku vodného póla ČSSR," zaspomínal si dnešný zástupca riaditeľa učilišťa v Košiciach.

Oto Sabo nie je funkcionárom HZDS na plný úväzok, pracuje v školstve, z ktorého neodišiel ani v časoch, keď sa naplno venoval pólu. "Učil som biológiu, neskôr som si k Pedagogickej fakulte v Prešove urobil ešte Fakultu telesnej výchovy v Bratislave. Vtedy to bolo populárne byť telocvikárom," smeje sa. Novembrová revolúcia v 1989 zastihla Ota Saba v nie práve najlepšom životnom období. Po dvoch infarktoch sa dlho dával dokopy, no dnes je už fit. Najviac mu však chýba pohyb, najradšej má stretnutia s priateľmi. "To je pre mňa dokonalý relax, keď sa stretneme, diskutujeme o politike, športe, o meste. Bez toho by som si život nevedel predstaviť," tvrdí O. Sabo.

Klasické neresti mestský šéf HZDS nemá, alkohol pije málo a ak tak len šampanské, prípadne trošku koňaku na cievy, nefajčí, ale rád sa obzrie za každou peknou ženou. "Nemám vyhranený typ, ktorý sa mi páči. Na každej nájdem niečo, čo ma zaujme," usmieva sa lišiacky.

Manželka Ota Saba je k tejto manželovej neresti tolerantná. "Moja žena je odo mňa o viac ako dvadsať rokov mladšia. Som už druhýkrát ženatý a musím povedať, že spojenie mladej ženy a zrelého muža sa mi veľmi osvedčilo. Manželka prináša do vzťahu entuziazmus, mladosť a vitalitu, starší muž už má svoj rozum, dá sa na neho spoľahnúť, vie rodinu ekonomicky zabezpečiť. Tým nechcem tvrdiť, že každý muž by to mal vyriešiť práve takto," zdôraznil s úsmevom.

Z prvého manželstva má Oto Sabo dvoch synov s netypickými "slovenskými" menami. Volajú sa Gerd a Jurgen, lebo vtedy vraj bola taká móda. Starší syn je súkromným podnikateľom, mladší vyštudoval politológiu a teraz pracuje na doktoráte. "Politológia sa v mojich časoch neštudovala a tak som rád, že som sa mohol spolu so synom venovať tejto vednej disciplíne, ktorá ma veľmi zaujíma. Preštudoval som všetky knihy a skriptá, prakticky som ju vyštudoval len s tým rozdielom, že on dostal diplom."

Manželka je stavebnou inžinierkou, ale v súčasnosti učí. Desaťročná dcérka Dominika je otcov miláčik. "Na dovolenky chodím len kvôli rodine. So športom som precestoval kus sveta, teraz som najradšej doma v Košiciach. Manželka s dcérou cestujú radi k moru, plávu a opaľujú sa, pre mňa je to však trápenie. Potrebujem dennodenne vzrúšo, aby sa niečo dialo, aby som mal dosť roboty, lebo inak som nespokojný. Tento rok sme skúsili Turecko, minulú sezónu sme boli v Tunise, predtým v Grécku, na Korfu, no vravím, že doma je doma."

Mestského šéfa HZDS nestretnete ani na rybách, ani na poľovačke, neobľubuje ani záhradkárčenie, či domáce kutilské práce. "Otvorene musím povedať, že manželke ani s ničím nepomáham. Keď upratuje, pošle ma na prechádzku. Dokonca ani vôbec nevarím, keď nie je doma, zájdem do reštaurácie. Žiadny problém, som zvyknutý z čias práce v športe. Najradšej mám vyprážaný viedenský rezeň." Z týchto dôvodov nebýva Oto Sabo v rodinnom dome so záhradou, ale v panelákovom byte. Nechce ukazovať svoje slabiny. Jediné, čo je ochotný pre pohodlie rodiny urobiť, je zaobstaranie väčšieho bytu. "Chodím na felícii, ktorú mám požičanú od syna. V krátkom čase si kúpim octaviu, ale inak nie som na autá nejako zaťažený. V meste som výborný šófer, dlhé trate neznášam, nebaví ma to."

Po prekonaných zdravotných ťažkostiach je u Ota Saba na prvom mieste zdravie, hneď za nim je práca a spokojná rodina. Najviac peňazí utráca za benzín, keďže šoféruje denno-denne. Nepatrí k sporivcom, ktorý najprv každú korunu trikrát obrátia, kým sa ju rozhodnú na niečo minúť. Dopraje sebe aj svojim dvom slečnám. "Manželka sa stará aj o môj šatník. Nielenže mi všetko v obchodoch nájde, ale mi to vie aj bez skúšania kúpiť."

Oto Sabo v poslednom čase presedlal na ľudovky, čo mladá manželka komentovala slovami, že už asi starne. Občas si nostalgicky pozrie nejaký starší francúzsky film s hercami jeho mladosti - Delonom, Bardotkou, Lorenovou, či Claudiou Cardinale. Najnovšie sa pustil do kníh slovenských autorov, ktorý boli za komunizmu zaznávaní. "Z politikov si vážim Mečiara, ktorý napriek kritike, ktorá sa navalila na jeho hlavu, stále má charizmu pre 25 percent voličov. Uznávam aj Čarnogurského pre jeho pevné zásady, ktoré nemení a zostáva rovnaký ako pred desiatimi rokmi."

Oto Sabo je pre košických novinárov príjemnou zmenou v HZDS, komunikuje bez problémov, kedykoľvek zodpovedá akúkoľvek otázku. Ambície dostať sa do parlamentu nemá, neláka ho ani starostovská stoličky. Tvrdí, že bude rád, keď pomôže tam, kde bude užitočný.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.