odborov školstva, detí, mládeže a telesnej kultúry. Na stretnutí sa rozoberali otázky reformy verejnej správy, ktorá priamo zasahuje do oblasti školstva, no diskusia sa nevyhla ani príprave školského zákona.
"Porada splnila očakávania, ktoré sme mali. Predvídali sme totiž, že sa situácia školstva na Slovensku priaznivo vyvíjať nebude. Minister síce bojuje za dobré školstvo, no nás najviac trápi otázka rozpočtu a financovania. Nemáme úplnú istotu, že sa vyrieši oddĺženie škôl k našej spokojnosti," rozhovoril sa o dianí na rokovaní vedúci odboru školstva Krajského úradu v Košiciach Ing. Peter Osif.
Ako povedal, vedúci odborov jednotlivých krajov by boli radi, keby došlo k oddĺženiu škôl ešte pred reformou verejnej správy, veď zadĺženie škôl v rámci Košického kraja činí 96 miliónov. Pod dlh sa podpísalo zvýšenie cien energií, no jednotlivé školské zariadenia nemajú dostatok finančných prostriedkov ani na zaplatenie telefónnych účtov, či ostatných bežných výdavkov.
"Aj keď sa v určitých smeroch financovanie zlepšilo, stále nás trápia nedostatky z predošlého obdobia. Začiatok školského roka máme dobre pripravený, čaká nás však ešte porada riaditeľov. V každom prípade máme zabezpečené prostriedky na mzdy," hovorí P. Osif. Financie na bežné výdavky, potrebné na krytie spotrebovaných energií pritom budú musieť hľadať v spolupráci s vládou.
"Som presvedčený, že sa prostriedky nájdu a dlh sa vyrovná, pričom predpokladám, že by dlhy mohli narásť až na 150 miliónov. Skutočnosť, že momentálne dlh činí 96 miliónov je daná šetrením riaditeľov. Ak by tak nerobili, určite by sme boli vo väčšom deficite," vysvetľuje vedúci odboru školstva KÚ, pričom nepredpokladá, že by sa mohlo stať, že peniaze nedôjdu.
"Ak by sa tak stalo a školstvo skolabovalo, tak v tomto prípade by nebolo niečo v štáte v poriadku. Netvrdím, že miliarda pre celé Slovensko je malý peniaz, no školstvo si ju určite zaslúži. Tu nejde o navýšenie rozpočtu, ale o riešenie nedostatku. My keď sme dostali na začiatku roka rozpočet, dopredu sme vedeli, že sa zadĺžime. V podstate sme plánovali stratu," vraví P. Osif.
Dôležitú úlohu, čo sa týka budúcnosti školstva na Slovensku by mali zohrať pripravované zákony.
"Zákon o verejnej službe a zákon o financovaní, ktorý by mal poriešiť objektívnosť rozdelovania finančných prostriedkov budú spoločne s novým školským zákonom kľúčové. Ministerstvo školstva pripravuje k návrhu nového školského zákona verejnú diskusiu, ktorá sa má uskutočniť v druhej polovici septembra," dozvedáme sa od P. Osifa.
K návrhu sa budú môcť vyjadriť pedagógovia, odborníci, odborári ale aj rodičia. Diskusia potrvá približne mesiac, pretože 31. novembra má minister návrh zákona predložiť do vlády.
"Základnou líniou nového školského zákona je popri vzdelávaní predovšetkým výchova. Návrh vychádza aj z myšlienky, že školstvo na Slovensku musí byť svojou štruktúrou porovnateľné s tým, čo je obvyklé vo svete," poznamenal P. Osif.
"V medzinárodnom ponímaní existuje medzinárodná klasifikácia stupňov vzdelania. Podľa pripravovaného zákona bude povinná i predškolská výchova v piatom roku veku dieťaťa. Základné vzdelanie žiak získa už po absolvovaní prvý piatich ročníkov dnešnej základnej školy. Po absolvovaní ďalších štyroch ročníkov získa žiak nižšie stredné vzdelanie. Stredné odborné učilištia by mali poskytovať možnosti učebných a študijných odborov a po ich ukončení mladý človek dostane doklad o vyššom strednom vzdelaní, ktorým sa bude môcť preukázať aj v krajinách Európskej únie," uviedol minister školstva Milan Ftáčnik.
Pripravovaná reforma verejnej správy je ďaľším kameňom úrazu. "Nie som s tým úplne spokojný. Školstvo by totiž malo prejsť pod samosprávu, pričom nemá zatiaľ stopercentne zabezpečené kompetencie i keď v malom kompetenčnom zákone sa ministerstvo školstva snaží o to, aby bola zabezpečená výchova a vzdelávanie pre deti v spoločnosti. Ťažko si predstaviť, aby starostovia, ktorí majú veľa problémov riešili aj školské komplikované otázky vrátane výchovy a vzdelávania. Mám obavu, že financovanie takýchto škôl bude závisieť od obce, i keď by to malo byť v zmysle zákona chránené, že prostriedky určené na školu by sa nemali použiť na iné účely. Stráca sa však otázka metodiky, pretože si obec nebude môcť dovoliť urobiť odbor školstva a zamestnať odborného pracovníka."
Predpokladá sa teda, že by sa sústredilo viacero základných škôl, vytvoril by sa jeden právny subjekt, ktorý by riadil viacero škôl. Stredné školy by mali prejsť do kompetencií vyšších územných celkov vrátane majetku.
"Pedagogickí pracovníci by mali byť zamestnancami štátu, pričom by dostávali mzdy prostredníctvom školských úradov. Tie by sa mali brať ako špecializovaná štátna správa, ktorá by mala v priamom riadení špecialné školy a samozrejme aj metodiku pre stredné školy," povedal nám P. Osif.
Vedúci odboru školstva priznáva, že situácia v súvislosti s platmi učiteľov nie je práve najružovejšia. "Obrátili sme sa teda na ministerstvá školstva a financií, aby nám situáciu pomohli vyriešiť navýšením mzdových prostriedkov. Platové ohodnotenie učiteľov je nízke, no som rád, že sa podarilo valorizovať platy o 7 percent. K 1.9.2001 budú mať učitelia o tri percentá zvýšené mzdy, takto budú aspoň čiastočne uspokojení. Mám pocit, že zanedbávame rozvoj talentovanej mládeže a mali by sme nájsť finančné prostriedky na takéto deti, ktoré by nám v budúcnosti mohli urobiť dobré meno."
Technické zabezpečenie škôl však trápi nielen učiteľov, ale i žiakov.
"Potrebovali by sme, aby sa orgány, ktoré majú čo povedať do tejto problematiky zomkli a snažili sa situáciu riešiť. Keď chceme dosiahnuť kvalitný a efektívny vyučovací proces, mali by sme byť vybavený aspoň priemernou technikou, nehovoriac o krajinách vyspelého sveta, s ktorými sa nemôžeme zrovnávať," vraví vedúci odboru, no zároveň spomína problém s odbornými učebnicami. "Tie by sa mali častejšie inovovať, technika napreduje a hlavne tá výpočtová. Pre nedostatok finančných prostriedkov však nové učebnice postrádame."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
