Ulbricht, tvrdí včerajšie vydanie nemeckého denníka Die Welt v článku, venovanom udalostiam v ČSSR spred 33 rokov.
Viac ako tri desaťročia po vstupe spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy do Československa uzrel svetlo sveta dokument zo stretnutia najvyšších predstaviteľov bývalých komunistických krajín strednej a východnej Európy v Moskve, na ktorom sa rozhodlo o ozbrojenom zásahu spojeneckých vojsk proti "pravicovým a oportunistickým silám" v socialistickom Československu.
Dokument, pochádzajúci z jedného archívu vo Varšave, dokazuje, že na stretnutí predstaviteľov Sovietskeho zväzu, NDR, Poľska, Maďarska a Bulharska sa za ukončenie reformného hnutia v ČSSR vyslovovala predovšetkým stranícka a vládna delegácia NDR a samotný Ulbricht.
O nekompromisnom postoji Ulbrichta voči Dubčekovým reformným snahám informovali západní diplomati vo východnom Berlíne vlády svojich krajín už v auguste 1968. Vtedajšie vedenie NDR bolo presvedčené, že prípadný úspech Pražskej jari by priniesol "neželateľné" politické zmeny aj v Nemeckej demokratickej republike.
Dokument potvrdzuje, že sovietske vedenie nebolo o nevyhnutnosti ozbrojeného vojenského zásahu v ČSSR presvedčené a súhlasilo s ním až po Brežnevovom oznámení, že "situácia v Prahe sa nezmenila ani po jeho telefonickom rozhovore s Alexandrom Dubčekom."
V diskusii na moskovskom zasadnutí vyjadril vtedajší sovietsky premiér Alexej Kosygin obavy, že v prípade vojenského zásahu v ČSSR "začne kričať celý svet."
Okrem Ulbrichta podporili vojenskú operáciu spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy v Československu aj Poliak Wladyslaw Gomulka, Maďar János Kádár a Bulhar Todor Živkov.
Zásah vyústil napokon do pouličných potýčok, v ktorých prišlo o život 72 osôb. Z neskorších dokumentov vyplynulo, že takýto vývoj neočakával ani jeden komunistický pohlavár. Po tom, ako sa Leonid Iľjič Brežnev poďakoval za "spoločné rozhodnutie", sa všetci prítomní odobrali na "slávnostný obed."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
