Sľuby, politika a realita všedných dní
Stáva sa pravidlom, že len čo sa na jar trochu oteplí, razom je z toho pod Tatrami povodeň. Scenár sa potom opakuje aj o niekoľko mesiacov neskôr pri tradičných letných búrkach " z tepla". Už sa to stalo toľkokrát, že aj ten, komu to nezapína príliš rýchlo, musel pochopiť, že je potrebné začať zaoberať sa prevenciou. Lenže u nás vďaka finančnej náročnosti a s tým súvisiacou výdavkovou striedmosťou žiadna neexistuje. Vodohospodári nie sú schopní prekopať zanesené korytá riek, mestá a obce postarať sa o nepriepustné kanalizačné odtoky a štát o mosty a zosúvajúce sa cesty. Napríklad len do Popradského okresu prišli peniaze za škody spôsobené povodňami v roku 1999 až vtedy, keď nastali ďalšie živelné pohromy o dva roky neskôr. Na najkritickejšie miesta s odstupom času dorazilo aj zopár politikov, naposledy minister pôdohospodárstva. Niektorí sa aj žalovali, ale hlavne všetci sľubovali. Nielen skoré kompenzácie škôd, ale aj novú koncepciu súvisiacu s prevenciou pred povodňami. Predpoklad, že prvá ale najmä druhá polovica sľúbeného sa stane realitou v čase, kedy súčasná vláda padá na zadok a kedy je ešte predčasné plytvať ťažkými kalibrami v boji o voliča, ktorý pristúpi k volebným urnám až o rok, má len vratké základy. Reálnejšie je očakávanie, že vláda odloží vyčlenenie "odškodného", ako aj prijímanie koncepčného riešenia, na neskôr. Lenže na rok sa môže stať, že to jednoducho nestihne, pretože bude na odchode. Potom si zase nové tváre vyberú tradičný oddychový čas. Až príde rok 2004 a medzitým jarné povodne, potom letné a znovu jarné… Lenže teraz je ešte stále leto 2001 a kdesi ktosi nesmelo hovorí: "Keby som mal 200-tisíc, zabránil by som škodám za milión!" Ale ich nemá.
Autor: rbj
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
