do dnešného dňa tam nemecký investor Salerova výstavba obchodno-spoločenské centrum nepostavil. O krok ďalej prípravu výstavby neposunula ani štvrtková mestské rada, ktorá neodobrila predloženú zmenu regulačného plánu...
"Podľa regulačného plánu bolo územie určené na výstavbu občianskej vybavenosti s kvalitnou architektúrou mestského typu, to znamená, že nie na nejaký typový hypermarket, ale najmenej dvojpodlažný objekt v prednej fasáde presklený," vysvetlil nám hlavný architekt mesta Košice Peter Murko.
Ešte pred príchodom nemeckého investora sa snažila na časti spomínaného takmer trojhektárového pozemku etablovať slovenská firma, ktorej predstavy o výstavbe nekorešpondovali s regulačným plánom. Po príchode nemeckého investora, ktorý od mesta odkupoval vedľajšie pozemky, predala po doporučeniach Útvaru hlavného architekta svoju časť Salerovej výstavbe. "V tom čase UHA spracoval regulačný plán, ktorý niekoľkorát konzultoval s nemeckým investorom a dokonca ho prispôsobil jeho požiadavkám. Plán sa schválil v zastupiteľstve a zároveň bola zrealizovaná aj kúpa pozemku." Ako ďalej uviedol architekt Murko, nemecký investor začal neskôr predkladať návrhy, ktoré nezodpovedali schválenému regulačnému plánu, kvalita jednopodlažnej budovy i architektúry spolu s funkčným využitím boli iné. "Samotné riešenie nerešpektovalo peší ťah od centra mesta cez Alžbetinu popri pivovare až do tohto obchodného centra. Pritom jedna zo záväzných podmienok je prepojenie a postupné asanovanie asanačného pásma v tejto lokalite, ktoré nás straší už 30 rokov," doplnil Murko.
Aj z tohto dôvodu spracovali na ÚHA regulačný plán tak, aby sa asanácia mohla robiť v etapách, keďže predchádzajúci plán predpokladal plošné zbúranie existujúcich domov a výstavbu na zelenej lúke.
"Zmluva medzi mestom a nemeckým investorom nie celkom zodpovedá regulačnému plánu, my architekti sme medzi dvoma mlynskými kameňmi. Na jednej strane máme spracovaný kvalitný regulačný plán, na druhej je zmluva podpísaná v čase, keď mesto bolo vo veľmi zlej ekonimickej situácii. Tieto dve veci je potrebné nejako zladiť, aby investor, ktorý mestu už pred dvomi rokmi pozemok vyplatil mohol začať stavať. Po niekoľkých desiatkách rokovaní bolo dohodnuté na úrovni všetkých zainteresovaných, primátora, starostu, investora, predstaviteľov štátnej správy, že sa regulačný plán upraví. Zo svojich požiadaviek ustúpil aj investor, no treba priznať, že mesto ustúpilo viac. Keby sa tieto veci boli vychytali už pri predaji ušetrili by sme si tieto problémy," vysvetľuje Murko.
Na štvrtkovej mestskej rade dostali poslanci a starostovia na stôl zmenený regulačný plán, ktorého schválenie umožní začať s prvou etapou výstavby. "Upravili sme koeficient zastavanosti, predtým to bolo 50 percent územia, teraz pôjde o 100 percent. Zmenil sa aj v tom, že umožní stavať na etapy."
Mestská rada vo štvrtok zmenám regulačného plánu nedala zelenú, na jej členov zapôsobili slová starostu MČ Západ Pavla Mutafova, ktorý postup magistrátu kritizoval ako nevýhodný pre mesto a priveľmi ústretový pre investora.
"Naše výhrady sú jasné. Záber zelene v lokalite dnešného jestvujúceho parkoviska pred našim úradom, ktoré mesto odpredalo investorovi, je príliš veľký. Nedovolíme zbytočné vyrúbavanie stromov, strieborných jedličiek za účelom väčšieho počtu parkovacích miest," vysvetlil nám starosta Mutafov.
"Druhým problémom je fakt, že pôvodný regulačný plán hovoril o zastavanosti až po Brečtanovu ulicu (prvá odbočka vpravo z Laboreckej), kde sa mali vykúpiť dva domy s pozemkami v asanačnom pásme, otvoriť ulica a napojiť na Toryskú. To by bolo komplexné riešenie výhodné pre budúci rozvoj tejto lokality. Chápem nemeckého investora, že chce stavať len po zadné ploty jestvujúcich domov, ale nechápem funkcionárov mesta, ktorí predsa vidia, že to nie je pre Košice ideálne riešenie," zdôraznil Mutafov.
"Nepoznám, aké zmluvy urobil Saler s mestom, neviem, čo bolo tejto firme sľúbené, ale ak ukončí stavbu tzv. dočasne pri plotoch, čo pôvodný regulatív neumožňoval, Brečtanova ulica zostane naďalej rozbitá a ďalšieho investora, ktorý by sa napojil na stavbu Salera zo severu a východu budeme len veľmi ťažko hľadať, keďže pôjde o nevýhodnú polohu. Preto som aj upozorňoval primátora i členov rady, že toto nie je dobré riešenie pre mesto," dodal Mutafov.
Na riešenie asanačného pásma by starosta Mutafov potreboval finančnú injekciu 50 miliónov, ktorá by umožnila vykúpiť domy a pozemky, sceliť ich pre ďalších investorov, ktorí by tam mohli začať stavať polyfunkčné stavby, kde by sa snúbili obchody na prízemí s bytmi na horných poschodiach. "Hoci sme mali v rokoch 1996/97 schválených po 8 miliónov v rozpočte mesta, nedostali sme ani korunu. Prednosť dostali fontánky a kadečo iné, čo prináša popularitu. Primátorovi Schusterovi som vtedy navrhoval, aby sme vytvorili otočný fond, do ktorého by prúdili peniaze z predaja pozemkov v tejto časti, ktoré by umožňovali prípravu území pre investorov. Nestalo sa tak, mesto a jeho funkcionári jednali krátkozrako a nekoncepčne."
Hlavný architekt Peter Murko na našu otázku, čo sa stane v prípade, že ani mestské zastupiteľstvo neschváli zmenu regulačného plánu na svojom septembrovom zasadnutí, reagoval: "Salerova výstavba má dve možnosti. Buď bude musieť vykúpiť pozemky na Brečtanovej a rozšíriť svoj objekt ako sa pôvodne predpokladalo, alebo odmietne stavať."
Ako ďalej dodal hlavný architekt, v obchodnom centre by mal byť hypermarket nemeckej siete Kaufland a priľahlé prenajímateľné predajné plochy.
"Dôležité bude ustrážiť, aby sa stavalo len to, čo je nakreslené. Investora sme obmedzili aj v likvidácii zelene pri jestvujúcom parkovisku, mali záujem zlikvidovať zeleň po krajoch Toryskej a Triede SNP, od toho už upustili," zdôrazňuje Murko.
Námestník primátora Boris Farkašovský, ktorého sme k problému na radnici oslovili, tvrdí, že všetky nezrovnalosti už dávno vyriešili a nechápe námietky starostu Mutafova. "Ide o stavbu za niekoľko sto miliónov korún, mestu pozemok už vyplatili, vo svojich požiadavkách ustúpili o krok, mesto možno o dva, no výstavbe by už nič nemalo brániť. Predpokladám, že poslanci zmeny regulačného plánu schvália. To, že na Brečtanovej zostane nevyužitý pozemok, nepovažujem za tragédiu. Môžeme byť radi, že investor prišiel a chce stavať a vytvoriť ľuďom pracovné miesta," uzavrel Farkašovský.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
