je mať kvalitného brankára a ani v tom sa česká hokejová škola znovu nezaprela. Našim západným susedom môžeme plejádu vynikajúcich gólmanov momentálne iba závidieť. Na nemeckom šampionáte sme mohli obdivovať v ich drese umenie 28-ročného Milana Hniličku (na snímke), ktorý v dôležitých fázach MS svoj tím podržal a plným právom ho direktoriát šampionátu po jeho skončení vyhlásil za najlepšieho brankára majstrovstiev. So strážcom svätine Atlanty Trashers, dvojnásobným majstrom sveta (1999 a 2001) a olympijskym víťazom (1998), sme sa nedávno porozprávali v Bratislave.

Pred šampionátom v Nemecku sa o vašej pozícii v tíme dosť búrlivio diskutovalo. Fanúšikovia vám príliš neverili, v pozícii jednotky by boli radšej videli Dušana Salfického, ktorý odchytal celú prípravu. Naopak, vy ste prišli tesne pred ME a navyše, ani v NHL ste nechytávali pravidelne. Ako ste túto situáciu vnímali?

"Ja som vedel, že dostanem šancu v jednom prípravnom zápase a ak ho slušne odchytám, budem hrať na majstrovstvách sveta. Preberalo sa to v novinách, ale ja som tomu pozornosť nevenoval."

Vaše vzťahy so Salfickým tieto diskusie verejnosti i novinárov nenarušili?

"Nie, to bola skôr iba mediálna záležitosť."

Vaša manželka sa v tom čase nachádzala v pokročilom štádiu tehotenstva. Rozhodnutie o prijatí pozvánky na MS sa teda určite nerodilo ľahko, veď ste museli zvážiť, či ju môžete nechať v danej situácii samú a sústrediť sa plne na hokej. Čo sa vo vašej hlave vôbec odohrávalo?

"Vedel som, že sa musím sústrediť na hokej, ale predsa len, na potomka sme dosť dlho museli čakať a konečne sa to podarilo. Z toho dôvodu boli majstrovstvá trošku napätejšie. Neviem, ako by som svoje pocity presne popísal: na dieťa som sa hrozne tešil, ale počas MS som sa snažil zabudnúť na to, čo sa deje doma, pretože som sa potreboval koncentrovať na hokej. Bolo to dosť ťažké, ale vyšlo to dobre."

V tejto psychicky neľahkej situácii vám iste dosť pomáhalo aj to, že sa tímu i vám od začiatku darilo.

"Určite. Ak by sa nedarilo, bolo by to hrozné. Takto to bolo aj pre mňa oveľa jednoduchšie."

Vaša manželka má už pôrod šťastne za sebou. Pochváľte sa: máte chlapčeka alebo dievčatko?

"Máme dievčatko Barborku, narodila sa 19. júna, teda zhruba mesiac po šampionáte. Získali sme zlato, narodila sa nám dcérka - lepšie leto som si ani nemohol priať."

Dieťa zvykne totálne zmeniť život človeka. Športovci asi nie sú výnimkou...

"To je pravda, som o tom presvedčený. Je to úplne nová skúsenosť. Nič lepšie sa mi ani nemohlo prihodiť, pretože ja mám deti veľmi rád. Človek má viac starostí, zodpovednosti, obáv o dieťa, ale je to paráda. Ten pocit je 'k nezaplacení'."

Prvorodená dcérka je teda na svete. Čo ďalšie plány?

"Chceli by sme tak tri deti. To sa však nemá plánovať, takže sa necháme prekvapiť."

Vráťme sa však ešte k MS. Ako si spomínate na štvrťfinálový duel proti Slovákom?

"Slováci mali dobré mužstvo a myslím si, že z roka na rok sú na tom lepšie. Rozhodoval skrátka jeden zápas a my sme ho zvládli lepšie. Mali sme aj oveľa viac šancí, keby sme dali o 2-3 góly viac, nikto by nemohol nič hovoriť, ale dosť vás podržal aj brankár Lašák."

Do finále vás posunulo semifinálové víťazstvo nad Švédmi po samostatných nájazdoch. V nich ste si udržali pevné nervy, ale pomohlo vám aj kusisko šťastia. V piatej sérii totiž trafil Frederik Sedin smoliarsky a to znamenalo váš postup do finále. Priznajte, zvonila vám potom ešte v ušiach dlho Sedinova žrdka?

"Ani nie (úsmev). Všetko to totiž prebiehalo veľmi rýchlo. Akonáhle som vedel, že puk sa odrazil vonku, všetko zo mňa spadlo a bolo to za mnou. Pred očami som mal už len samotné finále, nič viac."

Nezdá sa vám, že český tím má v poslednom čase toho šťastia akosi požehnane?

"Bez šťastia sa dnes uspieť nedá. A hovorí sa, že to praje dobrému. Musíte mu však ísť naproti. My sme vytvorili výbornú partiu, dali sme do toho všetko, snažíme sa vždy vyhrať, za akéhokoľvek stavu. Musím zaklopať, hokejová šťastena zatiaľ stojí pri nás, len ju musíme pevne držať za pačesy."

Napokon to však vyšlo aj vo finále, kde sa takmer neuveriteľné stalo skutočnosťou. Po dvoch tretinách ste s Fínmi prehrávali 0:2 a neodvratne sa zdalo, že sa budete musieť uspokojiť so striebrom. Stal sa však takmer zázrak a po Moravcovom góle v predĺžení ste mohli oslavovať zlatý český hetrik. Priznajte, pred poslednou tretinou sa vám o tom hádam už ani nesnívalo.

"Bolo to zlé, v tej chvíli sme na tom boli hrozne. Prehrávať 0:2 po dvoch tretinách s Fínmi, ktorí hrali fakt dobre... Ale vidíte, čo všetko sa môže v hokeji stať."

Ani samotní českí fanúšikovia neboli pre MS až takými optimistami ako po minulé roky. V medailu síce verili, ale o zlate spočiatjku príliš presvedčení neboli. Dá sa povedať, že sebavedomie im narástlo až v priebehu šampionátu.

"Počiatočná opatrnosť bola spôsobená aj tým, že vyhrať majstrovstvá sveta je velikánsky úspech. Triumfovať dvakrát za sebou dokáže ozaj už len veľké mužstvo. My sme na tohtoročný šampionát cestovali s dvoma titulmi za sebou. Do tretice uspieť, to už by bolo skutočne fastastické, a preto sa objavili pochybnosti, či sa to vôbec môže jednému tímu podariť. Ja sám by som si pred MS absolútne netrúfal odpovedať, či získame zlato. Tímy sú totiž vyrovnané, vyhrať môže každý s každým. Napokon sa to podarilo aj do tretice a to je jasný signál, že sa hokej u nás robí dobre."

Budúci rok je olympijskym. V predbežnej širšej nominácii Česka figurujete, ale konkurencia je nesmierne tvrdá. Hašek, Čechmánek... Ako vidíte svoje šance, že si na olympiáde zachytáte?

"Ja si s tým vôbec hlavu nelámem. Nerozmýšľam nad tým. Keď na olympiádu pôjdem, tak pojdem, ak nie, bude ma to mrzieť, ale čo s tým narobím. Budem sa však zo všetkých síl snažiť, aby som si nomináciu vybojoval."

Jednu zlatú olympijsku medailu už máte. Aj keď, takmer sa vám neušla... V Nagane ste boli totiž iba v pozícii tretieho brankára a pri slávnostnom odovzdávaní ocenení si vás vraj Samaranch pomýlil s fanúšikom a medailu vám na krk, na rozdiel od zvyšku mužstva, nezavesil. Je táto úsmevná historka ozaj pravdivá?

"Áno, ten Samaranch ma najprv normálne prešiel bez povšimnutia. Potom mu jedna medaila ostala v ruke. Až vtedy pozrel na mňa a dal mi ju. Mne to však bolo úplne jedno, dôležité bolo, že sme zvíťazili."

Na MS v Nemecku vás už prejsť bez povšimnutia nemohli. Fantastickými výkomni na ľade ste sa totiž poriadne zviditeľnili, veď ste boli jednou z najväčších hviezd turnaja.

"Keby ma aj znovu prešli, mne by to bolo zase jedno (úsmev)."

Čím to je, že český hokej produkuje takých kvalitných gólmanov. Treba hľadať korene práci s mládežou, alebo niekde inde?

"Určite to začína už v mládežníckych kategóriách. Asi máme dobrých trénerov, ktorí dokážu vychovasť kvalitných hokejistov."

Aj váš prípad však ukazuje, že nie vždy ide všetko ľahko a cesta na výslnie býva zavše trnistá. Po odchode z Kladna ste sa pretĺkali farmami,, boli ste vo Swift Current, Richmonde, Salt Lake i Denveri, ale k NHL ste si nepričuchli. A preto ste si povedali - dosť, zbalili si kufre, vrátili sa do pražskej Sparty a povedali ste: zámorie nikdy viac. Teraz ste však opäť za morom...

"Bolo to tak, ale teraz už viem, že nikdy sa nemá hovoriť nikdy."

Aké skusenosti ste z pretĺkania sa farmárskymi celkami nadobudli?

"Skúsenosti z farmy asi nikdy veľmi pozitívne nie sú. Dôležité je si zobrať z toho to najlepšie pre seba, poučiť sa a ísť tvrdo za svojim cieľom. Veľká časť úspechu je totiž podľa mňa v položení si vysokého cieľa. Ísť za ním a ak to nevyjde, nič sa nedeje, pretože viem, že som, pre to urobil maximum. Ak si niekto stanoví iba malé ciele, podľa mňa nemá veľkú šancu uspieť."

Zmenili ste teda názor a zo Sparty ste sa v roku 1999 po úspešnom šampionáte v Nórsku rozhodli odísť znovu za more. A nie do hocakého tímu, ale do slávneho New York Rangers. V ňom ste si konečne zahrali v NHL, ale... Hneď prvé vaše stretnutie v najslávnejšej lige sveta dopadlo vskutku neslávne. V 13. minúte stretnutia proti Pittsburghu za stavu 0:3 tréner stiahol na lavičku McLeana a dal pokyn vám. Za pár minút ste však dvakrát inkasovali, raz od Jaromíra Jágra a príliš ste sa nepredviedli. Nie najlepšia premiéra...

"Nebola to pre mňa ozaj ideálna situácia. Nasadili ma studeného v priebehu zápasu proti výbornému Pittsburghu. Ale pozite sa: prebil som sa tým a napokon som sa do NHL dostal na trvalejšie."

Nebili ste si po tom zápase s Pittsburghom hlavu: načo som sa za more vracal?

"Nie, vôbec nie. Je to iba šport a tak som to aj bral."

Prechod do Atlanty vám asi dosť pomohol. Jednotkou bol síce v uplynulej sezóne Damian Rhodes, ale aj vy ste odchytali solídnych 36 stretnutí.

"Vydarené tohtoročné majstrovstvá sveta mi veľmi pomohli, takže funkcionári rátajú s tým, že v novej sezóne začnem ako jednička. Uvidíme, ako to pôjde."

Ste súčasťou exhibičného Jágr tímu. V ňom asi zábava nechýba...

"Preto to robíme. Ide o to, aby sme si trošku zahrali a ľudia sa pobavili. Zábava je vždy. Nie je to však iba o tej zábave, ale najmä o dobočinnosti. Všetky tieto akcie majú totiž charitatívny charakter, týmito zápasmi pomáhame najmä deťom, ktoré to potrebujú. Táto myšlienk sa mi veľmi páči a som rád, že môžem byť súčasťou takýchto akcií a takýmto spôsobom pomôcť."

Rozmýšľate nad tým, že po skončení kariéry ostanete žiť v zámorí?

"Nie, ja sa určite vrátim domov. My sme doma v Kladne, dokončujeme si tam domček. V Amerike je to pekné, ale v Čechách máme svoje korene, rodinu, priateľov. Skrátka - doma je doma."

MILAN HNILIČKA V NHL

1999/2000Rangers23,4988,6

2001/2001Atlanta363,3589

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.