nesvoj, videl na ňom modriny, škrabance. Vyzvedal sa, kto synáčikovi ublížil. Najprv z neho nedostal ani slovo. Potom sa rozhovoril, ba rozslzil. Mal vraj dohodnutý obchod s mobilnými telefónmi, na ktorom by slušne zarobil. No chlapci z Revúcej to prekazili, ba ho aj zbili. Tortúrovali! Chceli mu odrezať ucho, dávali mu do ruky pištoľ, aby sa zastrelil, vozili ho v kufri auta. Naostatok musel sľúbiť, že im prinesie tritisíc korún!

Pán A. sa rozčúlil. Nemôže predsa dopustiť, aby na jeho synovi páchali takéto príkoria! Veď tí chuligáni jeho syna vydierali! To len tak nenechá! Oznámi to!

Zobral syna k lekárovi, potom na políciu. Neskôr tieto kroky asi trpko ľutoval, ale už bolo neskoro. Chlapec na polícii vypovedal. Raz tak, raz onak. Raz tvrdil, že aktivita s mobilmi sa mala odohrať v Poprade, potom v Spišskej Novej Vsi, napokon v Tatrách, v hoteli Pyramída. Na sedemnásťročného učňa trošku priveľké obchodné aktivity.

No to, čo mu mali spôsobiť, naozaj ukazovalo na vydieranie a ublíženie na zdraví. Proti mládencom začali trestné stíhanie. Na polícii ich vypočuli. To, čo sa od nich dozvedeli, takmer vyrazilo dych. Z výpovedí vyznelo, že Erik, ktorý tak dojemne smoklil pred tatom a žaloval na kamarátov, je organizátorom nebývalej, hoci nevydarenej lúpeže a hlavou celej partie.

Zdá sa, že Erik bol už vtedy celkom pekným kvietočkom. Sedem chlapcov, z ktorých ďalší dvaja ešte tiež nemali po osemnásť a najstarší čosi vyše dvadsaťdva,vypovedali zhodne. Odohralo sa to asi takto:

Začiatkom roku 1998 sa Erik objavil v bare a

kritizoval ich, že za nič nestoja. Inakšie by mali plné vrecká peňazí. On dobre vie ako na to, ale museli by ho na slovo počúvať. Predostrel plán. Prepadnú kamión naložený tovarom a vylúpia ho. Hneď budú peniaze! Nápad zamietli ako nerealizovateľný. Potom sa vytasil s iným plánom. Vie o firme, kde ponúkajú na predaj veľké množstvo mobilných telefónov. On bude vystupovať ako záujemca o kúpu. Keď sa bude jednať o cenu, zjavia sa v maskovaní, vytiahnu zbrane, pohrozia nimi, telefóny zoberú a zdúchnu. O zisk sa podelia.

Erik začal konať. Poznal istého mladého muža zo Spišskej Novej Vsi, ktorý si privyrábal dohadzovaním zákazníkov. Niekoľkokrát mu telefonoval. Len čo mladý muž počul, že Erik by chcel niekoľko sto telefónov, asi za dva milióny, pomyslel si svoje. Ale formálne sa o tom majiteľovi firmy zmienil. Vážne to nebral ani majiteľ firmy, no pre každý prípad odkázal, že z veľkoskladov nie je problém zabezpečiť akékoľvek množstvo tovaru.

Erik organizoval, prikazoval, dával inštrukcie. Chlapci pozháňali dve funkčné pištole a jednu poplašnú, vyrobili si maskovanie. Akciu naplánovali na 13. marca, no zistili, že to vychádza na piatok, preto lúpež odložili o tri dni. V autopožičovni si prenajali dve autá. V Spišskej Novej Vsi Erik rozdelil úlohy. On pôjde vyjednávať s majiteľom firmy. Partia počká v autách. Spojení budú mobilmi. Erik majiteľa firmy vyláka aj s tovarom na odľahlé miesto. Pri vyjednávaní bude telefonovať akoby svojmu šéfovi a tak budú vedieť, kde sa práve nachádzajú. V správnom okamihu vyskáču z áut, namieria zbrane, zoberú tovar a ujdú.

Erik do firmy išiel. Dozvedel sa, že na "keš" može dostať okamžite maximálne päť telefónov, ak by počkal zopár hodín, tak asi šestnásť. Ak chce, za pár dní ich môže dostať neobmedzené množstvo. Najprv však musí zložiť peniaze na účet. Keď si vypočuli Erikov návrh, že on by radšej aspoň desať telefónov, ale že si ich preberie na nejakom opustenom mieste, vyskúša si ich a potom dá peniaze v hotovosti, len sa uškrnuli: Mladý muž, takto obchody nerobíme!

Sklamaný Erik sa vrátil k partii. Namiesto toho, aby sa im so zveseným nosom priznal, že jeho plány na dvojmiliónovú lúpež boli nerealizovateľné, pustil sa do ostatných: Je to vaša chyba! Vaša neschopnosť! Ja som všetko dokonale pripravil a vy ste to zbabrali!

Takýto prístup sa mládencom nepozdával. Navyše ho

podozrievali, že ich ťahá za nos. Pritisli ho. Nech im ukáže, v ktorej firme bol, či si aj to nevymyslel. Naveľa ich zaviedol pred predajňu Globtelu. Zhodou okolností zatvorenú. Podozrenie zosilnelo. Erik nestíchol ani v aute cestou domov. Vyťahoval sa, nadával na neschopnosť ostatných. Dovtedy, kým sa nenahnevali, nezastali, nevytiahli ho z auta a pustili sa do neho, aby sa konečne priznal, že si to všetko len vymyslel a v skutočnosti nepripravil žiadnu akciu.

Mládenci v prvých výpovediach pripustili, že Erik naozaj dostal, ale len zopár po pysku. Pištoľ mu do rúk nedali. Zobral si ju sám a vykrikoval, že sa zastrelí, aby dokázal, že hovorí pravdu. Pritom aj tak dobre vedel, že už v nej nie sú náboje! Pripustili aj to, že ho povozili v kufri auta, ale bolo to len na pár metrov a zo žartu. Peniaze od neho skutočne chceli, ale len v tom zmysle aby sa aj on podieľal na výdavkoch za požičanie áut, kúpu zbraní.

Keď sa o tom všetko dozvedel Erikov otec, možno by si dal najradšej pár faciek za nápad vodiť syna k lekárovi a na políciu. Bolo už však trochu neskoro. Vyšetrovateľ obvinil jeho syna z organizovania ozbrojenej lúpeže so škodou veľkého rozsahu. Ostatných z prípravy na lúpež, z vydierania, nedovoleného ozbrojovania a ublíženia na zdraví. Mládenci zmenili taktiku. Erik napríklad vyhlásil, že lúpež neorganizoval. Naopak. Snažil sa jej zabrániť. Veď to bol on, kvôli komu sa polícia všetko dozvedela! Keby nie jeho, nikto by nikdy nezistil, že chlapčiskovia chceli spáchať takúto nehoráznu lúpež! On je vlastne nevinnou obeťou dohovoru iných!

Vyhovárať sa začali aj ďalší. Napríklad, že o ničom nevedeli. A ak vedeli, tak to chápali v takom zmysle, že "zobrať telefóny", znamená asi toľko, ako ich preložiť z auta do auta!

Stíhali ich na slobode, súdne pojednávanie sa naťahovalo, raz sa nedostavil ten, inokedy onen. Napriek tomu bol v prvom kole súd zhovievavý. Erik ako mladistvý, vykĺzol s podmienkou. Zopár ich dostalo tresty navyše po dva roky nepodmienečne.

Odvolal sa však prokurátor. Najvyšší súd rozsudok zrušil a prípad vrátil krajskému súdu. Tentoraz boli už tresty podstatne iné. Erik dostal štyri roky nepodmienečne. Ostatní by si mali podeliť mreže na tridsaťjeden rokov. Rozsudky zatiaľ nie sú právoplatné.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.