ich hlas príjemný, pre podaktorých celkom obyčajne znejúci, pre ďalších však môže byť ich zvuk alarmom, výstrahou, nepríjemným bzukotom, ohlasujúcim povinnosti, ktoré sotva dokážu zvládnuť.
Zvlášť pre ekonomicky i sociálne slabšie rodiny bude kruto znieť ich výzva na ďalšie výdavky zaťažujúce hlbšie a hlbšie poloprázdne vrecká a peňaženky. Situácia v našom regióne je v tomto smere zložitá, z pohľadu blízkej budúcnosti sotva vyriešiteľná, poznačená mrazivou neistotou i nevyšliapanou cestou existencie. V rodinách nachádzajúcich sa na podobnej úrovni sa častokrát o škole hovorí ako o mieste samých nepríjemných povinností, trestov, obmedzovania či dokonca tvrdej drezúry a šikanovania. Rodičia prezentujú pred deťmi zlé poznatky a spomienky, ktoré napriek niektorým výnimkám nemôžu vzbudiť záujem o vzdelávanie, štúdium, ale ani o vznik nových kamarátskych vzťahov a prejavov. Zvykanie na školu je preto zväčša dlhšie a problematické.
Táto stránka detskej zrelosti pre školu vystupuje v našich podmienkach zvlášť do popredia a ovplyvňuje motiváciu viac, ako sme boli u nás zvyknutí doteraz. Preto by školáci z podobných sociálnych vrstiev potrebovali väčšiu podporu a pomoc rodičov. Paradoxom však je, okrem niekoľkých výnimiek, nedostatočná starostlivosť, apatia, ľahostajnosť či dokonca opak pozitívnych prejavov. Deti sú ľahko ovplyvniteľným materiálom, krehkou nádobou, ktorá sa môže rozbiť a zvrátiť ich vývoj nežiaducim smerom. Úloha učiteľa v tomto prostredí nie je závideniahodná, zvlášť z hľadiska jeho nedostatočného ocenenia.
Prvé zvonenie zostáva dlho v pamäti
Mnohí z rodičov už takpovediac na vlastnej koži pocítili náročnosť splnenia požiadaviek na vstup do nového školského roku. Ak je v rodine detí viac, privítanie začiatku nového učebného roka bude samozrejme nákladnejšie. Medzi nimi osobitné miesto patrí prváčikom. Významu tejto rodinnej udalosti by malo zodpovedať aj vybavenie školskými potrebami a pomôckami. Nie v každej rodine si však môžu dovoliť menšiu rodinnú slávnosť, najmä ak ceny potrieb prevyšujú jej možnosti a predovšetkým obsah peňaženiek rodičov. Pre nich prvé zvonenie zostane dlho v pamäti, rovnako ako pre ich dieťa, ktoré po prvý raz vošlo do budovy, kde sa odteraz začne modelovať, formovať, preberať na seba nové pracovné úlohy, chápať ich zmysel, prikladať kamienky poznania a vzdelávania do mozaiky rozbiehajúceho sa života.
Všeobecne sa u nás už ustálilo pravidlo poznania, že prvák ukrojí z rodinného rozpočtu na začiatku svojej cesty za poznaním najmenej dve tisícky. Ďalšie výdavky budú priebežne pribúdať počas celého školského roka. Ku každodennej potrebe aktovke, písacím či kresliacim pomôckam, treba prirátať aj telesné cvičenie, prezúvanie, stravovanie, atď. Každá nová brána, podobne, ako táto brána poznávania a vzdelávania niečo stojí. Výdavky, náklady na ňu sa však vo väčšine prípadov oplatia, prinavracajú sa. Hoci to v súčasnej sociálnoekonomickej situácii nebude pre každú rodinu slavobrána, vpustiť cez jej priechod svoje ratolesti nech nie je len strohou povinnosťou, ale aj uvedomelou potrebou. Od nej sa začína nová cesta, ešte vo väčšine prípadov sypká a nevychodená. Rodičom, ale i pedagógom prináleží pritom čestná úloha stáť na nej pri nich, sprevádzať ich, dávať im nádej či istotu, aby sa idúc po nej nevzdávali, aj keď sa niekedy môžu potknúť.
Autor: jk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
