piatok a v nedeľu sa konajú v Sátoraljaújhely tradičné veľké trhy. Od hraničného priechodu pre peších je trhovisko vzdialené necelý kilometer. Stačí prejsť cez mostík cez riečku Roňava. Parkovisko pri priechode je preplnené vozidlami, evidenčné čísla napovedajú, že sú z celého východného Slovenska. Na novom hraničnom priechode pred Slovenským Novým Mestom, už od skorého rána sa formujú dlhé kolóny motorizovaných Slovákov. Všetci mieria na trhovisko. Stovky stánkov s textilom, odevami, obuvou, domácimi potrebami, posteľnou bielizňou, elektronikou, ovocím a zeleninou, obliehajú tisícky Slovákov. V Sátoraljaújhely sa slovenčina ozýva spred i spoza pultov. Predavači sa predbiehajú v snahe vyhovieť želaniu zákazníkov.Je to pre našinca nové poznanie, iné ako z našich trhovísk, kde sa cudzinec stáva pomaly nepriateľom predávajúcich. Pracujem tu už niekoľko rokov, pochádzam zo Slovenského Nového Mesta. Rozprávam a rozumiem po maďarsky a predávam obleky na jarmokoch nielen tu, ale aj v Miškolci, Sárospataku a inde. Obchody idú dobre. Na predaji mi záleží, pretože od toho ma môj maďarský šéf platí, hovorí predavač oblekov Marián zo Slovenského Nového Mesta. Na druhej strane trhoviska ponúkajú pod veľkým stanom tovar dve šarmantné dievčiny. Majiteľka obchodu s domácimi potrebami, elektrotovarom a hodinkami, Monika, mi na otázku na cenu cibulí odpovedala čistou slovenčinou. Pochádzam zo slovenského Somotora a pred tromi rokmi som sa vydala do Sátoraljaújhely. Zdá sa mi, že úrady mesta zriadili toho trhovisko len pre Slovákov. Vidíte, že ceny tovarov sú vo forintoch i v korunách. Pri zúčtovaní tržby v nedeľu večer, mám v pokladnici oveľa viac slovenských korún ako forintov. Tak je to skoro každý týždeň, hovorí Monika. Pri nej sa za pultom zvrtá Slovenka Marika. V Maďarsku je minimálna mzda 40-tisíc forintov. Pri prepočte je to asi 7-tisíc slovenských korún. Už keby som mala len tie peniaze, som na tom lepšie ako doma, ale tu zarobím viac, hovorí v hádankách Marika. Zemplín je malý. Človek sa nestačí v areáli sátoraljaújhelyského trhu zdraviť známym. Prišli sme so švagrom kúpiť obleky. Tu ich môžem dostať za 1 800 až 2 000 korún. U nás taký oblek stojí až 5 - 7-tisíc korún a kvalitou sa mu tento vyrovná, hovorí Oborínčan stredného veku. Mnoho slovenských rodín tu nakupuje odevy na deti. Mladý pár Ján a Anna z Vranova nad Topľou si prišli kúpiť oblečenie na jeseň. Určite si vyberieme z bohatej ponuky, hovorí nežnejšia polovička. Každý týždeň tisíce slovenských korún ostáva v kasách maďarských obchodníkov. Asi nám nechýbajú. Podľa odhadov, pracuje na trhovisku v Sátoraljaújhely legálne i nelegálne okolo tristo Slovákov. Niektoré údaje hovoria o vyšších číslach. Je to dôvod na zamyslenie. Ako to, že Maďari to vedia a my nie? Nielen dať ľudom prácu, ale ju aj zaplatiť. Pritom nás delí len maličký potôčik Roňava. Geograficky sme nesmierne blízko, spôsobom myslenia však hodne ďaleko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
